Filmy>>Videogramme einer Revolution

Videogramme einer Revolution

Rumunská revolúcia na videopáskach

december 2009Tomáš Hučko

Marxistická dilema historiografie o význame vedúcich osobností a o podieli ľudových más na priebehu svetových dejín je zdá sa už prekonaná. Všetko je zrejme oveľa zložitejšie. Nemecký autor Harun Farocki to vo svojom filme Videogramy revolúcie vidí aj takto: "Kamera a udalosť. Od objavenia kamery sa zdalo, že podstatou filmu je zaznamenávať dejiny. Kamera dokázala zobraziť minulosť a súčasnosť vie zaznamenať. Videli sme Napoleona na koni a Lenina vo vlaku. Film bol možný, pretože existovali dejiny. Nevdojak, ako pri pohybe na Möbiusovej slučke sa zmenila strana. Pozeráme sa a musíme uvažovať: keď je možný film, sú aj dejiny možné."1

Zdá sa, že Farockého pri kompilácii svojho 106 minútového obrazu rumunských udalostí z decembra 1989 fascinoval predovšetkým fenomén kamery, videa, televízie, otázky ich významu a pôsobenia v súčasnej civilizácii. Tieto témy sú v priebehu filmu permanentne prítomné a pripomínané, či už výberom relevantných častí záznamu udalostí, kde audiovizuálne médium zohráva významnejšiu úlohu, alebo jednoducho sa na ne poukazuje priamo aj komentárom. Ako napríklad citovaným textom, ktorý asi v deväťdesiatej šiestej minúte kompilácie spíker číta k záberu, keď v miestnosti zhoromaždení filmári a kameramani s videokamerami sledujú a z obrazovky televízora nahrávajú vysielanie, ktoré práve prináša komuniké o odsudení a poprave Nicolaea a Eleny Ceausescuových, doplnené zábermi jedinej kamery, prítomnej pri bleskovom súde a exekúcii. Pravda, "bežného" diváka možno viac ohromí a zaujme samotný obsah záberov zaznamenávajúcich nepochybne dramatický priebeh rumunských udalostí. Že je film aj svojským pojednaním o otázkach filmového obrazu, pojednaním o pôsobení vizuálnych médií, pochopí asi ľahšie ten, komu je známy širší kontext tvorby autora filmu.

Harun Farocki

Hoci sa Harun Farocki v rozhovore s Pavlom Bednaříkom "neštíti" byť dokumentaristom ("...považujete sám seba vôbec za dokumentaristu? Je hlavne dosť ťažké určiť, kto je vlastne dokumentarista, ale rozhodne sa voči tomuto autorskému postoju necítim byť v opozícii"2), zo spôsobu, ako narába s bohatým a jedinečným archívnym materiálom z rumunskej revolúcie sa dá vytušiť, že prekračuje tradičné ponímanie dokumentaristu a Videogramy revolúcie sú niečím iným, ako všeobecne (tradične?) chápaný dokumentárny film.

Mienku o autorovi je samozrejme najlepšie vytvárať si na základe jeho diel, ale dobrou pomocou je aj jeho profil v Revue pro dokumentární film 5/2007, ktorý pod súhrnným názvom Průhledná bytost Harun Farocki prináša recenzie filmov, rozhovory aj niektoré texty autora. V úvodnej štúdii profilu Pavel Bednařík okrem iného píše: "Farockého je možné označiť za zakladateľa neinštitucionálnej novej školy videnia, mediálnej reflexie a archeológie médií. Jeho tvorba je totiž zložitou, kontextuálnou sieťou, do ktorej sa zapisujú obrazy, významy, definície a ich dekonštrukcie, metaforika, používanie a porovnávanie štylistických prostriedkov a postupov. Farocki, umelecký nomád a reštaurátor rozmanitosti obrazového videnia, nemá svoje miesto v žiadnych z monolitických dejín filmu. Ako pokorný archeológ opisuje kruhy záujmu a moci, distribučných a produkčných aparátov, otvorenosťou vlastných filmov nepripúšťa ich jednoznačnú doktrinálnu interpretáciu."3

Unikátny archívny materiál

Keďže metódu "jednoznačnej doktrinálnej interpretácie" neuznávame vo všeobecnosti, nebudeme sa o ňu usilovať ani v prípade Farockého filmu. Ale zopár úvah hádam dielo znesie...

Priebeh rumunských udalostí je vo filme poskladaný prísne podľa chronológie (svedčí o tom napríklad aj zoznam použitých zdrojov v záverečných titulkoch), začína sa posledným televíznym vystúpením Ceausesca z balkóna budovy ústredného výboru pred ľudovým zhromaždením na Univerzitnom námestí, v priebehu ktorého sa zo skandujúceho davu vyvinie demonštrácia proti diktátorovi. Televízny prenos je prerušený. Farocki má poruke zábery a záznamy ďalších kamier a v montáži ponúka ich pohľad na priebeh diania, pokým zaskočená štátna televízia prerušila svoj prenos, respektíve kým kamery prenosu švenkujú do oblohy. Podobnú metódu používa autor aj v ďalšom priebehu filmu, vždy keď má k dispozícii materiál z viacerých kamier. Keď zdrojov viac nemá, vystačí si aj so záznamom udalostí jediným. I tak ide väčšinou o zábery obsahovo jedinečné, ktorých technická či tvorivá úroveň je rôzna a neraz až mizerná, ale to napokon nie je rozhodujúce.

Vďaka záznamom oficiálnych, ale aj mnohých amatérskych kamier sledujeme uličné výjavy s pohybom vojsk a s euforickými prejavmi obyvateľov, scény obsadzovania televízie revolucionármi, chvíle prvých improvizovaných vysielaní zo štúdia, okamihy ohlásenia demisie vlády ministerským predsedom (nasnímané viacerými kamerami a napokon zopakované, pretože televízia nestihla vyhlásenie v priamom prenose), sledujeme tiež, ako sa na revolučnej scéne objavuje neskorší rumunský prezident Ion Iliescu. Sledujeme aj eskortu zadržaného syna diktátora Nicu Ceaucesca a jeho vystavenie na pranier v priamom prenose v televíznom štúdiu, sledujeme taktiež zadržanie ministra vnútra, pričom náčelník Securitate generál Vlad telefonuje v štábe revolucionárov, tváriac sa celkom suverénne v ich tábore. Vďaka záberom kamier sme tiež svedkami niekoľkých nočných i denných prestreliek ozbrojených zložiek, vidíme, že nikto poriadne nevie, kto strieľa. Autori ponúkajú vysvetlenie v komentári - možno prebiehajú len akési fingované boje jednotlivých armádnych zložiek, aby sa tak legitimizovala úloha armády v revolúcii, aby sa tak demonštroval jej postoj na správnej strane...

Napokon film končí zábermi exekúcie vodcu a jeho manželky. Čoho sme to však boli na ploche celovečerného filmu vlastne svedkami? "...film demonštruje na jednej strane stratégie každodennej televíznej inscenácie moci a na druhej strane stavia postavenie televízie v rumunskej revolúcii do iného svetla"4 , píše sa napríklad na webe televízie 3SAT, ktorá v apríli 2009 film vo svojom programe odvysielala. "Náročná kritická mediálna konfrontácia s informačným obsahom (televíznych) obrazov, ktorých preskúmanie nás privedie naspäť ku skutočnosti"5 píše o filme Olaf Möller. Nesúhlasím s takýmto hodnotením filmu Videogramy revolúcie, považujem ho za precenenie zmyslu, významu a tvorivého prínosu diela. Minimálne štrukturovaný archívny materiál filmu nestavia televíziu do iného svetla, ak diváci do zhliadnutia Farockého kompilácie nežili náhodou v zajatí naivných idealizovaných obrazov a romantických predstáv o kráse a o výlučnom dobre revolúcií, o ušľachtilosti každého kroku krásnych, dobrých a spravodlivých revolucionárov. Videogramy nie sú ani náročnou a kritickou mediálnou konfrontáciou s televíznymi obrazmi, ktorá nás má priviesť späť ku skutočnosti, sú prostou sumarizáciou, zhromaždením zaujímavých televíznych záznamov, ktoré sú samé o sebe určitým odrazom skutočnosti.

Chronológia namiesto filmovej štruktúry

Viem, že sa opakujem, ale videogramy sú predovšetkým zostavou jedinečných archívnych materiálov. Vieme už, že zostavených v dôslednej chronológii, občas doplnené autorskou interpretáciou. Zväčša strohou, v komentári vysvetľujúcou technické či organizačné okolnosti práve premietaných scén. Občas počujeme aj čosi ako situačnú analýzu a pokus o interpretáciu pomerov a súvislostí (výklad prestreliek), inokedy ojedinelú filozofickú úvahu (o vzťahu filmovej kamery a dejín). Ale dielo je jednak predovšetkým prehliadkou za sebou plynúcich záznamov, archívnych materiálov bez výraznejšieho tvorivého prístupu v ich organizácii. Videogramy rezignujú na čosi ako špecifickú filmovú štruktúru, nevyužívajú možnosti, ktoré tvorivé zostavenie prvkov záznamu skutočnosti poskytuje a vďaka ktorým môže vzniknúť jedinečné dielo filmového dokumentu. Tvorcovia na to všetko vedome rezignujú, a uznávam, že si to "môžu dovoliť". Hoci ich dielo nepovažujem za dielo filmové a už vôbec nie za dokumentárny film (akokoľvek sú pojmy "filmové dielo" i "dokumentárny film" pojmy neurčité...), jednak uznávam, že dielo má zmysel a poskytuje špecifický zážitok.

Ten zmysel spočíva v sústredení - opakujem to po tretí krát (a naposledy, sľubujem...) - jedinečných archívnych materiálov, ktoré akokoľvek sú autormi, ako aj nadšenými kritikmi tlačené k významu "filozofujúceho" svedectva o mediálnych pomeroch našej civilizácie, zostávajú podľa mňa predovšetkým výnimočnými audiovizuálnymi svedectvami o súčasnej veľkosti aj malosti človeka, o vlastnostiach, ktoré sa v plnej intezite prejavili práve aj v osudových revolučných okamihoch pri rumunských udalostiach, pri ktorých boli aj filmové kamery a videokamery, a ktoré mnohé z toho zaznamenali.

Film Videogramy revolúcie získal na tematickom festivale Umenie dokumentu Grand Prix spomedzi dvoch desiatok dokumentárnych filmov, zaznamenávajúcich a tvorivo interpretujúcich význam udalostí roku 1989 v Európe. Podobne ako v prípade iných ocenení na iných festivaloch nemá ani teraz význam polemizovať s verdiktom poroty, je zbytočné špekulovať, či je ocenenie zaslúžené, či nie. Ale dovolím si aspoň domnienku, že film Haruna Farockého získal tú cenu práve za silu sústredeného archívneho materiálu v diele a nie za nejaký iný, predpokladaný a podsúvaný význam a prínos.

Videogramme einer Revolution
Videogramy revolúcie
Nemecko, 1992, 106 min
Strih Egon Bunne
scenár a réžia Harun Farocki a Andrei Ujica
  1. Citát z komentára filmu Haruna Farockého Videogramme einer revolution
  2. Pavel Bednařík: Reprezentace není jednoduchá formule. Rozhovor s Harunem Farockim in: Revue pro dokumentární film 5/2007, sprievodná publikácia 11. medzinárodného festivalu dokumentárných filmov Jihlava, str. 77
  3. Pavel Bednařík: Harun Farocki: Politika obrazů a lekce vidění in: Revue pro dokumentární film 5/2007, sprievodná publikácia 11. medzinárodného festivalu dokumentárných filmov Jihlava, str. 35
  4. <a href="http://www.3sat.de/dynamic/sitegen/bin/sitegen.php?tab=2&amp;source=/film/woche/130348/index.html">http://www.3sat.de</a>
  5. Olaf Möller, film-dienst 13/1993, citované podľa <a href="http://www.3sat.de/dynamic/sitegen/bin/sitegen.php?tab=2&amp;source=/film/woche/130348/index.html">http://www.3sat.de</a>