Apropos>>Logá a bannery

Logá a bannery

Čo všetko "musí" byť na televíznej obrazovke?

január 2009Tomáš Hučko

Kým sa tento text publikuje, bude už z istého hľadiska neaktuálny. Ale možno len na povrchu. Podstata problému tu myslím pretrvá aj naďalej, možno v nejakej inej, práve aktuálnej podobe.

Zanikla koruna naozaj? V pravom dolnom rohu žije naďalej.

Mediálnu kulisu mojich raňajok zabezpečuje z času na čas vysielanie TA3. Raňajkovať sa má výdatne a tak stihnem aj niekoľko cyklov správ. Väčšinou lokálne významné správy zo slovenského „pupka sveta“ sa väčšinou v kratších intervaloch opakujú, už som si zvykol. Medzi jednotlivými správami bývajú cestné informácie, prehľad tlače, predpoveď počasia, šport, no a tiež kurzy valút. Ku koncu roku 2008 si slovenská koruna viedla dobre, deň po dni sa približovala k vopred stanovenému kurzu. Ak by si niekto náhodou nepamätal – 1 euro = 30,126 Sk. Na Silvestra koruna bezpečne dorazila do prístavu, pohotovo o tom informovala aj televízna obrazovka. Prekvapením boli dni prvého týždňa nového roka. Kurzový lístok z kolotoča informácií vypadol celkom. Ktovie prečo, veď ekvivalenty našej meny – teraz už eura - k iným menám sú predsa dôležité. Napokon som kurzové informácie predsa len na obrazovke TA3 našiel. V pravom dolnom rohu, v malom štvorčeku nad červeným bannerom s kraulom textových správ. Pravda, pomedzi informáciami o cene platiny či zlata, hodnote DAX indexu a popri podobných ekonomických informáciách sa vpravo dole síce neobjavovali valuty našich susedov (maďarský forint, poľský zlotý), ale česká koruna a americký dolár áno. A čuduj sa svete, aj euro. A to všetko vo vzťahu k – slovenskej korune! V šoku som nestihol registrovať, ako sa má slovenská koruna k doláru či k českej korune, ale že si 5. januára slovenská koruna k euru trochu pohoršila, to som si všimol a zapamätal! Kurz podľa TA3 bol 1 euro = 30,128 Sk. Žiadna finančná katastrofa, ale jednak som zneistel. Platí a žije koruna so svojim premenlivým kurzom naďalej, alebo niekto len zaspal a jedinou oficiálnou menou Slovenska je predsa len euro? (a korunou s pevným kurzom platíme v duálnom obehu len prvých 16 januárových dní, v ďalšom období ju banky vymieňajú za pevný kurz).

Na Tri krále – o krok dále: 6. januára podozrivé informácie z pravého dolného rohu zmizli. Odľahlo mi, no na druhý deň tam boli zas. Kurz stále rovnaký: 30,128. To kilo platiny, a poldruha kila zlata, čo som chcel začiatkom roka zakúpiť, som radšej nechal tak. Nechcel som riskovať a prerobiť na základe nedôryhodných informácií z pravého dolného rohu, nad červeným bannerom s textovými správami. Na TA3...

Dôležitý banner – nadovšetko?

Že sú informácie z bannera asi dôležitou súčasťou vysielania spravodajských kanálov, to pripúšťa aj text vyššie uvedený. Osobne bannery nemám rád, televízne vysielanie som si zvykol pozerať a počúvať, nie čítať. Ale televízie na celom svete ich využívajú, určite majú svoje opodstatnenie. Do štruktúry čítaných a obrazových správ bežiacich v televíznom časopriestore prinášajú dodatočnú samostatnú štruktúru s autonómnym prísunom informácií. Na prísun dodatočných informácií však využívajú plochu obrazovky aj iné stanice, nielen spravodajské. Tak napríklad je dnes už celkom samozrejmé, že svoje logo má každý kanál z éteru či z kábla, v pravom alebo ľavom hornom rohu. Okrem toho v protiľahlom rohu sa napríklad na STV ale aj inde objavuje aj jednoduchý piktogram, ktorý svojim výrazom (úsmev či kyslý výraz) naznačuje, či je práve vysielaný program vhodný pre deti a mládež (číselne uvedená je aj veková hranica). Pri priamych prenosoch nás vysielatelia navyše titulkom informujú, že vysielajú naživo. Žiaľ ten titulok tam zostáva aj v prípadných záznamoch, pri citovaní, reprízach a pri podobných príležitostiach sme potom mystifikovaní, vtedy sa možno spoliehať už len na vlastný úsudok, na znalosť kontextu, aby sme dokázali rozlíšiť, čo je skutočne naživo a čo len „akože“. Okrem spomínaných ozdôb televíznej plochy vymýšľajú vysielatelia ešte niekoľko úspešných spôsobov, ako ukradnúť centimetre štvorcové na úkor vysielaného programu. Ale veď obrazovky sú čoraz väčšie, možno preto sa občas stávajú obľúbenou nástenkou neraz aj s banálnymi odkazmi. Napríklad o tom, že oproti pôvodnému času sa vysielanie omešká dajme tomu o 5 minút. To býva obľúbenou zábavkou Slovenskej televízie, opakovaním otravných titulkov s podobnými upozorneniami deštruujú svoje vysielanie – najradšej pri filmoch. Pravda niekedy informáciu o úplnej prestavbe vysielania (napríklad v dôsledku nekončiaceho sa tenisovho zápasu) sa divák nedozvie z teletextu ani do konca vysielania.

Ale poďme konečne k veci, k prípadu, keď je spravodajský banner zrejme najdôležitejším, nenahraditeľným, nezastupiteľným zdrojom informácie, keď je nad všetkým a nadovšetko. Okrem chvályhodnej aktivity Slovenského filmového ústavu - sprístupnenie niektorých archívnych slovenských hraných filmov na DVD za prijateľný peniaz, má SFÚ prsty aj v spoločnom uvádzaní niektorých archívnych dokumentov, tzv. filmov z trezoru s televíziou TA3. Spomeniem len dva priklady, ktoré som videl v priebehu decembra. Filmy Leopoldovská pevnosť (1968) a Obec plná vzdoru (1969) režiséra Ladislava Kudelku, to sú dôležité tituly v dejinách slovenského dokumentárneho filmu, ktoré môžu byť zaujímavé ako dobové dokumenty pre širšiu kultúrnu obec, aj pre všetkých, ktorých aspoň trochu zaujímajú dejiny, vývoj spoločnosti a pod. Je však nepochopiteľné, prečo cenné historické filmové materiály musia byť v spodnej časti obrazovky, v banneri „dopĺňané“ – rozumej prznené - aktuálnymi spravodajskými informáciami. Popri výpovediach bývalých väzňov z viacerých epoch, predovšetkým však z päťdesiatych rokov (okrem iného Alexander Mach a Eduard Goldstücker), ktoré sú súčasťou Kudelkovho filmu (Leopoldovská pevnosť), sa z bannera dozvieme napríklad aj výsledky 36. kola Slovnaft extraligy: Zvolen – Nitra 2:1, Skalica – Kežmarok 3:0... Ale aj aktuálnu predpoveď počasia: „oblačno až zamračené, ojedinele slabé zrážky, v nižších polohách miestami hmlisto.“ Ale aj správu, že „dopravné inšpektoráty budú 16. decembra zatvorené.“ Keď v 50. rokoch väznený, bitý a mučený bývalý grécko-katolícky biskup spomína na roky strávené v Leopoldove a hovorí o svojej strate dôvery v človeka, z banera sa práve dozvedáme, že „na Wall Street odhalili podvod v hodnote 50 mld dolárov“, ako aj to, že „prebytok zahraničného obchodu SR v októbri stúpol na 4,028 mld Sk“.

Žeby sa tých zhruba desať až pätnásť minút, počas trvania archívnych filmov vysielanie nezaobišlo bez svojho spravodajského bannera, podobne, ako absentuje počas vysielaných reklamných blokov? Pravda, reklamné bloky na TA3 nebývajú veľmi dlhé (inzerentov zrejme nie je dostatok a tí čo sú, si pochopiteľne neprajú rušenie nejakými bannermi). Možno však, že charaker spravodajskej televízie skutočne neunesie dlhšiu absenciu bannera. Ale potom filmy z trezora, kľúčové diela slovenského dokumentu nepatria na obrazovku spravodajskej televízie. Treba ich verejnosti sprístupniť inak, adekvátnejším spôsobom.

A ešte raz logo

Máme za sebou „osmičkový rok“. Česká televízia, predovšetkým na „dvojke“ trochu obohatila štruktúru a zvýšila frekvenciu svojich, zjednodušene povedané spoločensko – historických relácií (Historie.cs, a iné), dovybavila ich jednoduchou ale myslím, že vhodnou a funkčnou znelkou (nezunovala sa mi ani ku koncu roku). Táto znelka počas roka uvádzala aj vydania dlhodobého cyklu 50 ročných filmových týždenníkov, ktoré Česká televízia začala vysielať ešte v roku 1995 (začala rokom 1945). Dramaturgia verná pôvodnému konceptu („padesát let starý týdeník“) nemala dôvod meniť podobu svojho cyklu ani pod tlakom okrúhleho výročia roku 1968 a naďalej sme sa tak mohli dozvedať, čo bolo pre týždenník socialistického Československa dôležité v roku 1958. To v Slovenskej televízii zozbierali všetku výročnú guráž a od januára 2008 vysielali dobové týždenníky po štyridsiatich rokoch, z roku 1968. A tak STV o cele desaťročie „predbehla“ Českú televíziu, „vytreli im kocúra“! Pravda, s typickou slovenskou nedôslednoťou. Počas roka sa vysielanie týždenníkov v štruktúre menilo niekoľkokrát. Menila sa nielen hodina (niektoré vydania sa vysielali zrejme pre upírov, hlboko po polnoci, ale ešte pred ranným brieždením), ale menil sa niekoľkokrát aj deň vysielania v týždni. Škoda, pretože jednotlivé vydania týždenníka z roka 68 priniesli zaujímavé zrkadlo udalostí ale aj nálady a emócie dôležitého obdobia. Kontraproduktívnemu zaraďovaniu do vysielania sa dá s určitým vypätím síl čeliť nahrávaním a následným sledovaním v zdravotne menej rizikových dobách dňa. Ušlo mi len jedno vydanie...

Pôžitok zo sledovania archívnych materiálov kalí potom už len nezmyselné, nevkusné logo v ľavom dolnom rohu. Možno pre idiotov nesie počas vysielania týždenníka písomnú informáciu o tom, že sa jedná o Čs. filmový týždenník z roku 1968 a k dokonalosti ho dopĺňa insitná kresbička zemegule a filmovej kamery. Toto „palogo“ je natoľko efektívne, že neraz zakrýva aj číselný údaj o vydaní týždenníka v pôvodnej zvučke a prípadné pôvodné predstavovacie titulky respondentov.

A ešte pointa na záver: od januára 2009 vysiela STV vďaka svojej výročnej guráži Československý filmový týždenník z roku 1989. Aspoň tak to avizujú programové týždenníky, teletext STV aj informácie na internetovej stránke Slovenskej televízie. Vydanie v prvom týždni bolo Magazínom o filme (s témou: o filmových podobách literárnych diel), v druhom týždni sa vysielal Filmový osten 1/89, pokus o filmový satirický magazín, filmový príbuzný Dikobrazu. A v treťom týždni sa môžeme tešiť na „snahy o záchranu nosorožca tuponosého“, ktorému hrozí vyhynutie, pretože prášok z jeho rohu sa považuje za afrodiziakum. „Pracovníkom Zoo Dvor Králová sa podarilo priviesť do Československa 12 kusov tohto ohrozeného druhu v snahe záchraniť ich pred vyhynutím a pokusom priviesť na svet mláďa nosorožca v zajatí. Ich snaha bola korunovaná úspechom v roku 1988, kedy sa podarilo umelo oplodniť samicu nosorožca.“, píše sa na www.stv.sk. Máme sa na čo tešiť. Aby sme boli spravodliví, ten tematický a žánrový guláš, ktorý sa od začiatku roka čoby týždenník objavuje na obrazovke majú zrejme na rováši dramaturgické rozpaky dobovej redakcie týždenníka, súčasná STV je v tom asi nevinne. Zato zaslúžený obdiv si naše verejnoprávne vysielanie zaslúži za tvrdošíjne lipnutie na nevkusnom logu v ľavom dolnom rohu, przniacom celý minulý rok vysielanie zaujímavých týždenníkov z roku 1968. Ale pozor, aj v súčasnosti s identickým logom: teda s letopočtom 1968 sú zdobené aj dielka z roku 1989! Dvadsať rokov sem, dvadsať rokov tam...!

Suma sumárum...

Preklepov, kiksov, omylov, novinárskych kačíc a podobných neduhov môžeme v našom mediálnom prostredí nachádzať samozrejme podstatne viac, ako som ich vyššie opísal. Mýliť sa je ľudské a úroda sa na mediálnych poliach zberá každodenne. Kto holduje tejto činnosti, istotne si príde na svoje napríklad na stránkach mediálne.sk. Ja som svoje postrehy písal z iných pohnútok. Všetky tri postrehy majú totiž niečo spoločné, čo považujem za závažné a čo podľa mňa prekračuje už rámec ľudského omylu. Čo je však pre nás žiaľ typické: šlendrián, nedôslednosť, ignorancia. A najmä neúcta k dielu nielen druhého, ale aj k dielu svojmu. O čom inom je inak záslužný čin uvádzania archívnych dokumentárnych filmov, sprznený neprestajným spavodajským bannerom?