Rozhovor>>Skeptikom som rád>>Letová správa OK 89 - 90

Letová správa OK 89 - 90

Filmová správa spred "Novembra" i z obdobia krátko po ňom

november 2009 Tomáš Hučko
V roku 1990 ešte ľudia zapĺňali námestia
V roku 1990 ešte ľudia zapĺňali námestia

"V prípade Ruppeldtovho filmu pôvodne zamýšľaného k 18. zjazdu KSČ vznikol pokus o reflexiu jedného roku vývoja od leta 1988 do leta 1990. Avšak nedostatok odvahy resp. schopnosti pomenovať zásadné konflikty roku 1990 urobili z titulu zdvorilý príspevok k oslave politiky Verejnosti proti násiliu."1 píše na margo filmu v dejinách dokumentárneho filmu Václav Macek. Nuž, pocity určitého sklamania z filmu nezdieľa filmový kritik sám, sebakritický je napokon aj sám autor filmu2, príčina neúspechu diela však nespočíva jednoducho v nedostatku odvahy tvorcov, a zrejme ani v neschopnosti pomenúvať spoločenské konflikty. V tom druhom boli tvorcovia pravda o voľačo úspešnejší pri analýze predprevratovej epochy, na sklonku roku 1989, no výstižnú a suverénnu analýzu "bláznivých" poprevratových mesiacov, ktorá by vznikla bez patričného odstupu, považujem za veľmi obtiažnu úlohu. Veď porevolučný vývoj nabral neraz prekvapivé podoby a prejavy, takže zaskočení sme boli všetci, nielen filmári, meniaci za pochodu svoju tvorivú stratégiu a hľadajúci dramaturgické ukotvenie bujniaceho obsahu. O ambíciách analýzy a v neposlednom rade aj o miere odvahy napokon hovorí aj úvodný synchrón jedného z hlavných protagonistov, moderátora a spoluautora filmu Ing. Fedora Gála, Csc. V titulku filmu predstavený ako sociológ dňa 23.8.1989 do kamery povedal:

"Uvidíte film o spoločnosti, ktorá sa ocitla na rázcestí. Jedna cesta vedie do priepasti, druhá do neznáma. Do priepasti sa nám nechce, do neznáma by sme mali vykročiť poučení. Mali by sme pochopiť, prečo žijeme v spoločnosti, kde sú ľudia demotivovaní, ľahostajní, kde prestali veriť reprezentantom moci. Mali by sme vedieť, prečo inštitúcie, ktoré sa starajú o naše zdravie, o naše deti zlyhávajú. Mali by sme tiež vedieť, prečo umierame o štyri roky skôr, ako ľudia v okolitých krajinách. Prečo u nás, v krajine, ktorá bola kedysi jedna z najvyspelejších máme zhruba polovičnú produktivitu práce ako v krajinách, ktoré už tak dlho dobiehame a predbiehame. Mali by sme pochopiť patológiu každodenného života, prečo nám pred očami bujnie korupcia, lajdáctvo, neporiadok, prečo sa voda nedá piť a vzduch dýchať. Toto všetko by sme mali vedieť preto, aby sme dokázali pristúpiť k činu, aby sme dokázali riešiť problémy, ktoré nás trápia. Tu a teraz, v záujme budúcnosti. O tom všetkom bude náš film."

Ak tvorcom nechýbala "odvaha", či "mravná pripravenosť", prečo potom ich dokumentaristický pokus nedopadol lepšie?

Možnosti a limity ankety

Fedor Gál, VPN
Fedor Gál, VPN

Od počiatku filmu tvorcovia vo veľkej miere pracujú metódou ankety. Vstup je sľubný - Fedor Gál s otázkou: "aký najvážnejší problém pociťuje táto spoločnosť?" pristavuje rozbehnutého aparátčika, ponáhľajúceho sa na stranícku schôdzu. Lenže ďalšie hromadenie nezaujímavých odpovedí vedie k nadužívaniu princípu ankety (že dezorientovaní ľudia nevedia sformulovať, čo ich vlastne trápi je jasné už po 3 - 4 odpovediach), pričom vyžívanie sa tvorcov v šťavnatých plodoch blábolov respondentov miestami pripomína zábavnú televíznu reláciu Čo dokáže ulica. Panoptikum respondentov, ktorým napríklad prekážajú Cigáni a dedinčania v meste, doplnení aj kuriózne pôsobiacimi Rusmi či Vietnamcami, občas oživí aj zmysluplnejšia odpoveď: Karol Pavlů si praje slobodu pre podnikavosť (dnes už vieme, že sa tým rozumie aj slobodné podnikanie, v čase nakrúcania to ešte neskorší čestný prezident Združenia podnikateľov Slovenska zrejme nemohol takto formulovať). A šofér chemickej fabriky sa bez servítky pred ústami sťažuje, ako v rozpore so zdravým rozumom a proti svojmu presvedčeniu musí vynášať toxický odpad z produkcie svojho zamestnávateľa na skládku.

Individuálny príbeh

Ankety sa v prvej polovici filmu preplietajú aj s príbehom robotníka Pavla Falisa.3 Ten v niekoľkých synchrónoch porozpráva tragický príbeh svojej dcérky, ktorá musela zomrieť, pretože domáce zdravotníctvo jej nedokázalo poskytnúť zodpovedajúcu liečbu, dostupnú v tom čase už na Západe. Zúfalý otec prostredníctvom britského veľvyslanectva našiel pochopenie a čiastočnú finančnú podporu u mediálneho magnáta Roberta Maxwella, ale nie u domácich politických špičiek (napríklad súdruh Biľak vraj mal pomôcť ako krajan krajanovi...), ktoré odmietli poskytnúť chýbajúcu čiastku na liečenie, resp. ju podmieňovali nesplniteľnými byrokratickými podmienkami.

Smutný príbeh je samozrejme do značnej miery pre vtedajšie pomery symptomatický, ale sám o sebe výstižnú charakteristiku totalitného zriadenia neposkytuje. Film však žiadne ďalšie výstižné príbehy neprináša. Sústredí sa na podrobnosti otcových peripetií, ktoré sú nám tlmočené v jeho pomerne ťažkopádnom verbálnom opise v synchróne, ktorý vrcholí mimo obraz k záberom z bratislavských mítingov na Námestí SNP. Posolstvo tvorcov je zrejmé - spoločnosť sa oslobodila od nehumánneho režimu, i keď pre niekoho to mohlo byť už neskoro. Táto skutočnosť je nositeľom istého pátosu a nepochybne pôsobí emocionálne, ale nie je pre zmysel udalostí práve najtypickejšia. Je len jedna z mnohých, a preto by nemusela byť vo filme výlučným zástupcom individuálnych ľudských osudov, ktoré sú spojené so životnými pomermi v totalite i s chvíľami oslobodzovania sa z nej. Novembrová revolúcia bola predovšetkým šancou, príležitosťou začať žiť nové príbehy našich životov.

Zaujímaví respondenti

Fedor Gál, 1990
Fedor Gál, 1990

V "leporelovej" skladačke filmu sa objaví množstvo zaujímavých respondentov. Ján Budaj v rozhovore s Fedorom Gálom v kotolni hodnotí československú spoločnosť v predvečer revolúcie a vysvetľuje svoj osobný postoj, ekonóm Jozef Kučerák hovorí o priaznivom vplyve trhovej ekonomiky na rozvoj spoločnosti, na panelovej diskusii o využití tvorivého potenciálu v Prahe 12.9.1989 zaznamenali filmári viacero rečníkov, niektorí holdujú prestavbovej rétorike ("...využití vzdelanostného potenciálu v národním hospodářství"), ale v diskusii odznie napríklad aj príspevok Miloša Zemana, práve vychádzajúcej "prognostickej hviezdy"4, ktorý vo svojom diskusnom príspevku výmenu špičiek spoločnosti porovnáva s výmenou pilotov havarujúceho lietadla. Ak sa po období voľného pádu stroja, rútacieho sa k zemi dostane ku kniplu schopný pilot a prudkým manévrom zachraňuje posádku od katastrofy, spôsobuje všetkým nevyhnutne preťaženie niekoľkých G, čoho dôsledkom je náhla nostalgia za pilotážou neschopného aviatika, pretože voľný pád lietadla bol bez preťaženia a všetci ho vnímali ako príjemné plachtenie. Miloš Zeman vo svojom bonmotmi prešpikovanom vystúpení tak vlastne anticipuje dezilúzie spoločnosti pri naprávaní spoločenských a ekonomických pomerov, ktoré sa neskôr do veľkej miery skutočne naplnili (pravda, neboli to už "boľačky" zavádzania prestavby, ale proces obnovy trhového hospodárstva a princípov demokracie). Výstižný príbeh v interpretácii zhovorčivého prognostika zrejme očaril filmárov a inšpiroval ich aj v pomenovaní filmu: Letová správa...

V druhej polovici filmu, v zázname porevolučnej doby sa rozširuje plejáda osobností vypovedajúcich vo filme - čo výrazne rozširuje tematickú a dramaturgickú rôznorodosť až spôsobuje určitý chaos. Tak napríklad Marta Kubišová porozpráva koncom novembra o svojej story s údajnými pornofotografiami, ktoré boli zámienkou pre zmarenie jej speváckej kariéry v začínajúcej sa normalizácii. Alena Hromádková v niekoľkých pomerne rozsiahlych synchrónnych vystúpeniach deklamuje zásady a prednosti pravicovej politiky, a pritom nekompromisne účtuje s komunizmom. So svojimi koncepciami spoločenského vývoja sa pred kamerou zdôverujú aj ochranári Marek Huba a Peter Kresánek, filozof a historik František Novosad, sociológovia Jiřina Šiklová a Ivan Gabal prehovoria na februárovej panelovej diskusii o priebehu Nežnej revolúcie a podobne.

Šanca pre spoločnosť, šanca pre film

Film prinesie tiež obrazové spravodajstvo z prvého snemu Verejnosti proti násiliu (rokovanie v kongresovej sále Domu odborov tak trochu pripomína rokovania socialistickej mládežníckej organizácie...), a niekoľko ďalších ankiet z kuloárov zjazdu i z ulíc, ktoré prinášajú náznaky ďalšieho spoločenského vývoja: začínajú rezonovať napríklad otázky nacionalizmu, objavujú sa prvé známky dezilúzií. Film sa končí opäť v strižni, moderátor a sprievodca filmu Fedor Gál má aj posledné slová. Hovorí:

"Všetci sme tak trochu prekvapení. A čím to je, že po tej počiatočnej eufórii naraz pribúda toľko sklamaných ľudí. Čím to je, že po uliciach chodí toľko utrápených tvárí? Podľa mňa je to normálne. Po dlhej nehybnosti, po chorom kľude naraz sme v pohybe všetci, nenaučení na pohyb. Naraz zisťujeme, že o svoje právo na pokojný život musíme bojovať, že nepríde darom a zisťujeme, že tento boj nebude jednoduchý, pretože naša ekonomika neprodukuje, v našej spoločnosti sme zabudli na to, čo to je sociálna spravodlivosť a o demokracii veľa hovoríme ale málo o nej vieme a predovšetkým nevieme žiť demokraticky. Myslím, že nám potrvá pár rokov, než sa šanca, ktorú nám história ponúkla premení na skutočnosť. Alebo nepremení, ale v tom prípade sme premrhali možno poslednú šancu."

Možno sú Gálové záverečné slová do značnej miery výstižné, niekomu sa naopak môžu zdať veľmi všeobecné a tak trochu v duchu dobovej rétoriky či dokonca trochu epigónske ("naše země nevzkvéta" ako prvý skonštatoval už Václav Havel vo svojom novoročnom prejave 1. januára 1990), a je možné, že čosi z tých slov jednak s odstupom dvadsiatich rokov vnímame ako prorocké.

Podľa môjho názoru film najväčšmi trpí absenciou zreteľnej dramaturgicko - režijnej koncepcie. Pod tlakom nepredvídateľne sa meniacej skutočnosti sa zrejme vynárali stále nové a nové témy a motívy (a pritom niektoré relevantné dobové udalosti sa do filmu ani nedostali), ktoré sa nepodarilo tvorivo zhodnotiť, využiť, podriadiť ústrednému zámeru, cieľu filmu. Namiesto toho sme svedkami len akéhosi leporela aktuálnych problémov, politických vyjadrení a prehlásení, veľký priestor dostáva hlas ulice v početných anketách. Toto všetko, všetky tieto zdroje filmu sú vo voľnej, nezáväznej štruktúre priradené k sebe, funguje to bez väčšej dramaturgickej synergie, ktorá by pôsobila v záujme jednoznačnejšieho autorského zámeru.

Sumarizujúc, film Letová správa OK 89 - 90 nedokázal výraznejšie prekročiť horizont dobovej kinematografickej správy v prevažne popisnej, publicistickej kvalite s určitým sociologickým prínosom. A tak hoci šancu na zrod jedinečného umeleckého diela zaznamenávajúceho a tvorivo interpretujúceho zlomové okamihy v našich životoch tvorcovia nedokázali celkom premeniť, film je nepochybne zdrojom mnohých cenných archívnych materiálov a výpovedí, hodnotným záznamom viacerých zaujímavých ľudí a záznamom ich postojov.

ilustračné foto
Keď bola politika ešte vzrušujúca...
Letová správa OK 89 - 90
Československo, 1990, 63 min
Kamera Dodo Lietavec
Strih Dušan Milko
Scenár a réžia Iľja Ruppeldt
  • Václav Macek: K dejinám dokumentárneho filmu, SFÚ, 1992, str. 93
  • Pozri rozhovor s režisérom filmu
  • Výpoveď Falisa nakrútená 30.9.1989
  • Okrem iného vďaka článku "Prognostika a přestavba". Uverejnený bol v Technickom magazíne v auguste 1989 a tak sa s ním zoznámila a nadchla značná časť československej verejnosti. Text článku dostupný aj na milos.chytrak.cz/1989/zeman-tm.php