Kniha>>Ostáva človek - Martin Slivka

Ostáva človek - Martin Slivka

Editori: Rudolf Urc, Ingrid Mayerová, René Lužica

január 2010 Tomáš Hučko
Obálka knihy, autor Ondrej Slivka
Obálka knihy, autor Ondrej Slivka

V Kino - Ikone 1/09 v stati Filmová teória a história na vzostupe hodnotí Václav Macek najnovšiu literatúru o filme, ktorá u nás vyšla od roku 2007. Okrem iného v úvode píše: "Pre kultúru je podstatné spracovanie vlastných kultúrnych dejín, nemôžeme očakávať, že o slovenskom filme sa budú publikovať knihy v Poľsku či Francúzsku, každý národ sa prednostne venuje domácej tvorbe [...] po monografiách o Martinovi Šulíkovi, Jurajovi Jakubiskovi, Štefanovi Uhrovi vyšli knihy o Albertovi Marenčinovi, Ivanovi Palúchovi, Jánovi Kadárovi a v tomto roku budú mať premiéru knihy o Paľovi Bielikovi a Viktorovi Kubalovi. Len máloktorá krajina sa môže pýšiť takýmto dôsledným spracovávaním osobností vlastnej filmovej histórie [...] Je to prístup, ktorý nás radí medzi kultúrne vyspelé národy."1

Nepochybujem o našej príslušnosti ku kultúrne vyspelým národom, ale nezdieľam celkom eufóriu z údajnej dôslednosti v spracovávaní histórie národnej kinematografie a kritického zhodnotenia jej tvorivých predstaviteľov. Pretože tá dôslednosť sa zatiaľ nie veľmi týka našich dokumentaristov. A tak publikáciu Ostáva človek - Martin Slivka, ktorú zostavila trojica editorov Rudolf Urc, Ingrid Mayerová a René Lužica oceňujem predovšetkým práve za záslužný prínos pri zakresľovaní ešte stále rozľahlých bielych miest v mapách povedomia o špecifických, no významných kultúrnych oblastiach. Pri čítaní rôznorodého textu z rozličných zdrojov sa ponad všetku diverzitu obsahu takmer 300 stranovej knihy čosi ako refrén intenzívne natískajú práve myšlienky o tom, čo všetko cenné a hodnotné v slovenskom dokumentárnom filme, ale nielen v ňom, u nás v uplynulých desaťročiach vzniklo a dodnes nie je dostatočne poznané a náležite docenené.

Pred krstom knihy na Artfilmfeste v Trenčianskych Tepliciach
Pred krstom knihy na Artfilmfeste v Trenčianskych Tepliciach

V polovici roka 2009 krstená kniha o Martinovi Slivkovi pravda nespĺňa náročné kritéria monografie o tvorcovi, ale sa na niečo také ani netvári. Napriek okolnostiam vzniku (knižka vznikla "na okraji" nakrúcaného dokumentárneho filmu o Martinovi Slivkovi, viac o tom ešte v ďalšom texte), napriek nezaradeniu do stratégií systematickej filmovej teórie a histórie a napokon popri triezvych ambíciách editorov sa jednak podarilo aj čosi takpovediac naviac. Publikácia nie je len akýmsi doplnkovým čítaním k Šulíkovmu dokumentu, ale rovnako ako film sám napĺňa veľmi dôležitú misiu: svojim obsahom popiera typický slovenský národný mýtus o tom, že zakaždým začíname na zelenej lúke, že nemáme na čo nadviazať, že naši predchodcovia nám nezanechali nič, čo by stálo za reč...

Biele miesta...

Za určité východisko mapovania terénu by sme pravda mohli považovať prehľadne spracované dejiny slovenského dokumentu v práci Václava Maceka K dejinám slovenského dokumentárneho filmu z roku 1992. Sumarizujú filmový druh u nás od počiatkov kinematografie v roku 1895 až po rok 1990. Vzhľadom na dátum vydania (1997) trochu bližšie k súčasnosti (do polovice deväťdesiatych rokov) presahuje záverečná kapitola z častí venovaných slovenskému dokumentárnemu filmu v rozsiahlych Dejinách slovenskej kinematografie autorskej dvojice Václav Macek - Jelena Paštéková. Ale k spočítaniu monografií o jednotlivých tvorcoch slovenského dokumentu by nám stačili prsty jedinej ruky: zakladateľskej osobnosti je venovaná kniha Karol Plicka - básnik obrazu z pera Martina Slivku (vydaná najprv v roku 1982, druhé, doplnené vydanie je z roku 1999), monografia Dušan Hanák Václava Maceka (z roku 1996) obsahuje aj zhodnotenie dokumentaristickej časti tvorby režiséra, profily Vladimíra Kubenku a Ladislava Kudelku sa ocitli spolu s portrétom tvorcu animovaných filmov Viktora Kubala v knižke Traja veteráni za kamerou autora Rudolfa Urca (vyšlo v roku 1998). Z ďalších autorských aktivít stojí viac než za zmienku najmä dlhoročné dôsledné mapovanie svetového i domáceho dokumentaristického diania v jednotlivých článkoch i rozsiahlejších štúdiách z pera Pavla Branka. Nedávno boli vydané v troch zväzkoch pod názvom Straty a nálezy, pričom svetu non fiction je venovaná predovšetkým druhá časť (vyšla v roku 2005). A to je tak zhruba všetko...

Rudolf Urc
Rudolf Urc

Pravdaže, k poznaniu a doceneniu slovenského dokumentárneho filmu bráni najmä nedostatočné sprístupnenie samotných filmov na nosičoch DVD. Tematické kompilácie dokumentov vydané pri príležitosti výročí udalostí rokov 1968 a 1989 sú osamotenými výnimkami, kontroverzné uvádzanie niektorých významných titulov vo vysielaní spravodajskej televízie TA3 (spolu s nepretržitým informačným bannerom - viac k téme tu) a nesystémové vysielanie niektorých dokumentárnych titulov v Slovenskej televízii (prevažne tých, ktoré vznikli na objednávku televízie) nedokážu saturovať potrebu sprístupnenia významnej časti filmového kultúrneho dedičstva. Pre malé porovnanie: kým v Čechách vyšla na DVD nosičoch takmer kompletná filmografia Karla Vachka a celkom nedávno najvýznamnejšie tituly klasika Jana Špátu, nehovoriac už o niekoľkoročnej systematickej edičnej činnosti Poliakov2, u nás sme dosiaľ nevydali napríklad ani kľúčové dielo Zem spieva, nehovoriac už o mnohých ďalších významných tituloch z päťdesiatych a zo šesťdesiatych rokov, prípadne i z ďalších desaťročí, s ktorými zoznámiť sa nemá šancu už niekoľko generácií. Obrazy starého sveta Dušana Hanáka a profilový disk Fera Feniča sú samozrejme vítanými výnimkami, ktoré však nestačia.

Ostáva dielo

Vráťme sa však k písanému slovu, ku knižke Ostáva človek - Martin Slivka. O jej rôznorodosti už bola reč. Že pestrý obsah aj forma sú do značnej miery dôsledkom faktu, že kniha vznikala vlastne ako sekundárny projekt filmu Martin Slivka - Muž, ktorý sadil stromy (2007, réžia Martin Šulík) sa nezainteresovaný čitateľ dozvie vlastne až z doslovu, po prečítaní rozmanitých osobných spomienok príbuzných, priateľov, spolupracovníkov, kolegov a žiakov a po prečítaní viacerých ambicióznejších príspevkov. Škoda, že sa čitateľ o genéze knižného dokumentu nedozvie skôr, že o pôvode jednotlivých textov nie je informovaný priebežne (možno dokonca zakaždým). Veď skutočnosť, že obsah knihy je do istej miery vlastne pokračovaním či presahom nakrúcania filmu (okrem doplňujúcich textov písaných exkluzívne pre knižný titul tvorí jadro publikácie to, čo sa z výpovedí respondentov do filmu nezmestilo a jednak to bolo zaujímavé a cenné) nijako neznižuje hodnotu publikácie. Naopak, mnohé to vysvetľuje a robí prijateľnou aj istú nevyváženosť v charaktere jednotlivých príspevkov (osobné spomienky a príhody až "anekdoty z natáčania" vedľa serióznych a podnetných úvah, výstižných rozborov tvorby). Vysvetľuje to napokon aj "hovorovú" štylistiku viacerých príspevkov.

Ingrid Mayerová
Ingrid Mayerová

Je obdivuhodné, akú širokú a reprezentatívnu plejádu kultúrnych a spoločenských osobností sa editorom podarilo sústrediť vo svojom projekte. Takáto osobnostná koncentrácia pod „strechou“ jedinej publikácie nebýva nikde udalosťou každodennou (a už tobôž nie na „rozparcelovanom“ Slovensku...) a je určite zásluhou nielen integračného potenciálu osobnosti samotného Slivku, ale aj komunikačných schopností a energie editorov, ktorí dokázali aj v pragmatických dobách, keď nikto nemá na nič „navyše“ čas, získať hodnotné texty mnohých osobností. Synergia, ku ktorej na stránkach knihy neraz takto spontánne dochádza, je pozoruhodná. Okrem rodinných príslušníkov prispeli k plastickému portrétu tvorcu a jeho diela, ale aj k výstižnému vykresleniu doby, súvislostí a teda aj k zakresľovaniu bielych miest na mapách našej kultúrno – spoločenskej identity predovšetkým Milo Kubík, Ivan Stadtrucker, Eduard Grečner, Gabriel Štrba, Andrej Rudavský, Ludvík Baran, Milan Černák, Eva Skřipská, Alexander Strelinger, Štefan Kamenický, Boris Hochel, Hans - Joachim Schlegel, Pavel Branko, Juraj Lexmann, Władysław Sobecki, Iľja Zelienka, Dušan Trančík, Václav Macek, Peter Michalovič, Milan Leščák, Milena Hübschmannová, Ondrej Demo, Dušan Hanák, Marcela Plítková, Ondrej Šulaj, Vlado Balco, Ján Oparty, Peter Dimitrov, Ladislav Ťažký, Július Pašteka, Pavol Palkovič, Peter Ďureje, Patrik Pašš, Vlado Biskupič, Erica de Hadeln, Viliam Gruska, Albert Marenčin, Martin Šulík, Milan Rúfus a ďalší.

René Lužica a Ondrej Slivka
René Lužica a Ondrej Slivka

Cenná v knihe je aj spracovaná kompletná filmografia a výber z bibliografie Slivku. Zaujímavé sú určite aj fragmenty z dopisovania si s Karolom Skřipským, žijúcim po roku 1968 v švajčiarskom exile, mnohé o tvorivej náročnosti Slivku prezrádzajú zverejnené úryvky korešpodencie so strihačom filmu Zem spieva Alexandrom Hackenschmiedom a s producentom filmu Ladislavom Koldom. Škoda, že na zaujímavé Slivkove otázky chýbajú v knihe odpovede (tie sú v inej publikácii, ako informuje poznámka editorov a odkazuje pritom na knihu Slivka, M. a kol.: Karol Plicka vo filmovej faktografii). Možno, že by boli zaujímavé aj nejaké úryvky zo scenárov niektorých realizovaných dokumentov, v rozpore s charakterom publikácie by ich uverejnenie určite nebolo.

Niekedy sa v knihe niektoré témy a motívy príspevkov opakujú (v doslove na to napokon poukazujú aj samotní editori a skutočne to nepredstavuje väčší problém), miestami sa možno zdá, že jednotlivé spomienky akoby hraničili až s akousi adoráciou. Nemusí byť každému celkom po chuti (a nepredstavuje samozrejme hlavný prínos knihy), do istej miery je však pochopiteľná a hádam aj prijateľná. O to väčším prínosom a vyvážením sú potom pasáže textov viacerých autorov, ktoré prinášajú aj náčrt dobového spoločenského a politického kontextu, v ktorom sa Slivka pohyboval, v ktorom realizoval svoje filmové a vedecké dielo. Na stránkach knihy tak vyrastá aj zaujímavý náčrt drámy tvorcu, ktorý na vrchole svojich tvorivých síl v meniacich sa spoločenských a kultúrnych pomeroch - po okupácii Československa a v rozmachu normalizácie - hľadá a nachádza možný spôsob sebarealizácie. Treba zdôrazniť, že to bol spôsob bez kompromisov s mocou, ale žiaľ aj bez vrcholov filmovej tvorby akými v šesťdesiatych rokoch boli filmy Voda a práca a najmä Odchádza človek. Takýmto filmovým skvostom atmosféra sedemdesiatych rokov ale i následných desaťročí už jednoducho nepriala.

Napriek mnohým oslavným tónom a mnohým slovám uznania v texte kniha v žiadnom prípade nie je len akousi stavbou honosného pamätníka nežijúcemu tvorcovi. Na základe vlastnej osobnej skúsenosti s Martinom Slivkom (bol aj mojím učiteľom), ako i na základe poznania časti jeho filmového diela si dokonca trúfam tvrdiť, že "oslava" jeho diela a odkazu, ktorá dostala priestor na stránkach publikácie, je opodstatnená. Chápem ju však aj ako spontánny a úprimný prejav uznania celej jednej tvorivej generácii, teda aj mnohým Slivkovým spolupracovníkom a kolegom, ktorí nám spoločne zanechali jedinečné kultúrne dielo (a nielen filmové), ktoré stojí za to poznávať, lebo dodnes obohacuje svojich čitateľov, divákov či poslucháčov. V poznávaní a docenení tohto diela je aktuálne záslužným príspevkom nepochybne aj publikácia Ostáva človek - Martin Slivka.

Martin Slivka na prednáške na VŠMU v roku 1981
Martin Slivka na prednáške na VŠMU v roku 1981
Ostáva človek - Martin Slivka
276 strán
Editori Rudolf Urc, Ingrid Mayerová, René Lužica
Vydal Trigon Production s.r.o. 2009 ISBN 978-80-970125-5-7
  • Václav Macek: Filmová teória a história na vzostupe, Kino - Ikon 1/09, str. 212
  • V ostatných troch rokoch vyšli v edícia Škola poľského dokumentu zakaždým v dvojdiskovej verzii výbery významných diel týchto autorov: Krzysztof Kieślowski, Kazimierz Karabasz, Andrzej Munk, Marek Piwowski, Wojciech Wiszniewski, Maciej Drygas, Marcel Łoziński, Paweł Łoziński, Maria Zmarz - Koczanowicz, Jacek Bławut, ako aj filmy tzv. čiernej série. Trojdisková kompilácia priniesla výber filmov dokumentaristiek Krystyny Gryczełowskej, Danuty Halladin a Ireny Kamieńskej.