Kniha>>Martin Švoma: Karel Vachek etc.

Martin Švoma: Karel Vachek etc.

Jednostranná a jednak podnetná monografia

január 2010 Tomáš Hučko
Monografia
Monografia

V úvode monografie režisér Vít Janeček, bývalý Vachkov študent a dnes aj jeho pedagogický kolega na Katedre dokumentu pražskej FAMU okrem iného píše: "Shodou šťastných okolností kniha vychází současně s edicí kompletního díla Karla Vachka na DVD, které současný Vachkův producent Radim Procházka doprovodil také spuštěním komplexní internetové stránky www.karelvachek.cz. Počínaje vydáním Vachkovy vlastní knihy esejů Teorie hmoty [...] se tak těmito edičními počiny uzavírá synergický projekt zpřístupnění díla jednoho z nejoriginálnějších československých filmařů široké veřejnosti."1

Nuž "synergický projekt sprístupnenia diela" by sa možno inými slovami mohol nazývať aj čosi ako "marketingový mix"... Nech sa to však už volá akokoľvek, podľahol som trochu tomu vplyvu a v predajnom stánku v kine Hvězda na Letnej filmovej škole v Uherskom Hradišti (v lete 2009) som nakúpil niektoré Vachkove filmy a zakúpil som aj monografiu majstra z pera Martina Švomu. Viaceré Vachkove filmy som pravda videl už predtým, predovšetkým vďaka ich vysielaniu v Českej televízii (a v niekoľkých častiach na pokračovanie Vachkovými "epopejami" študentov dokumentu FTF VŠMU "trápil" na predmete Súčasný dokumentárny film Boris Hochel), ale privítal som možnosť prístupu k filmom na DVD nosičoch, sľubujúc si od toho šancu k lepšiemu pochopeniu či dokonca k efektívnejšej analýze titulov, predovšetkým tých z deväťdesiatych rokov. Z príbuzných pohnútok som siahol aj za predmetnou publikáciou. Neočakával som pravda nejaké hotové písomné návody či podrobné výklady rozsiahlych "filmových románov", ale skôr podnetné, a možno aj polemické čítanie v súvislosti s neprehliadnuteľnou tvorbou českého filmára, ktorá v domácom kinematografickom prostredí a v sfére českej filmovej kritiky vyvoláva toľko otázok, protichodných hodnotení, kontroverzií. Nuž, v knihe som podnety k úvahám napokon našiel, lebo aj určitá autorská jednostrannosť môže byť napokon podnetná. Pretože do istej miery provokuje a vlastne tak forsíruje názorové a hodnotiace vymedzenie.

Zmarená príležitosť "odomknúť" filmy...

Karel Vachek
Karel Vachek

Že v súvislosti s Vachkovými filmami by bolo o čom diskutovať, hovorí napríklad aj Kamil Fila vo svojej recenzii v Cinepure: "Možnost znovu tyto filmy „odemknout“ nabízí kniha Martina Švomy [...] Je však příznačné, že o Karlu Vachkovi nenapsal knihu někdo, kdo by mu kladl skutečně zkoumavé otázky a kdo by vůči němu nevystupoval jen v uctivě podřízené pozici. Švoma sice cituje i z různých článků, jež Vachkovy filmy hodnotí negativně, odmítavě nebo skepticky, ale tyto osamělé výkřiky přebíjí celkově oslavný tón."2

Nebanujme pritom za početnými novinovými recenziami, ktoré - pripusťme - môžu byť povrchnými súdmi a prvoplánovými hodnoteniami netrpezlivých žurnalistov (v tejto súvislosti sa v knihe často skloňuje najmä meno Mirky Spáčilovej, vzácne sa v ňom zhoduje viacero autorov príspevkov), ale nedocenená je napríklad aj skutočne podnetná úvaha Jiřího Cieslara Souboj s Vachkem , ktorá je poctivým hľadaním cesty k dielu a zaujímavou analýzou filmu Co dělat... Švoma svojho školitela Cieslara (monografia vychádza z pôvodnej diplomovej práce autora na Katedre filmových štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe) len skromne cituje, aj to tak trochu účelovo.3 V záverečnej Malej antológii reflexívnych textov tak dostávajú priestor takmer výlučne texty autorov síce rozdielne pristupujúcich k Vachkovej tvorbe, ale v konečnom dôsledku jednak unisono rezonujúcich v kladnom ponímaní Vachka ako filmového filozofa a básnika prekračujúceho tradičné atribúty a konvencie filmových druhov a žánrov. Keďže sú však tieto texty neraz apologetikou Vachka, reagujúcou na mnohé kritické výhrady iných, v antológii nezahrnutých autorov, kritici a polemici sú tak prítomní aspoň sprostredkovane a vnímavý a uvažujúci čitateľ nachádza inšpiráciu k vlastným polemickým úvahám aspoň takpovediac v druhom pláne zverejnených reflexívnych textov. To je však trochu málo, konfrontácia kvalitných textov z rozdielnych "táborov" by bola na stránkach knižky určite osožná.

Keď všetko samo zapadá...

Karel Vachek na seminári The Art of the Document v r. 2005
Z tetralógie Malý kapitalista

Monografia sa začína zaujímavým autorským východiskom, ktoré spočiatku vyzerá ako prísľub úprimného hľadania zmyslu Vachkovej tvorby: "...prokousával jsem se pak jeho "filmovými romány", kterým jsem vůbec nerozuměl, pročítal podivné náměty, které jsem si na plátně neuměl představit, a naslouchal výstředním názorům jejich autora, jimiž na svých besedách na FAMU často uváděl hosty i posluchače do rozpaků."4 Lenže v zápätí Švoma na strastiplnú cestu hľadania zmyslu rezignuje: "Nic zpočátku nedávalo smysl. Pak to ovšem začalo do sebe samo pomaly zapadat - jako když se přehoupneme přes prvních několik desítek minut Vachkova "dlouhohrajícího" filmu a odhalíme podstatu jeho skladby - aby se to vzápětí, slovy mého tehdejšího školitele profesora Jiřího Cieslara (který v zásadě, byť s určitým respektem, považoval Vachka za blázna) změnilo v "nečekaně mnohovrstevnatou zkušenost".5

Na viac než 300 stranách monografie prináša Švoma viaceré biografické informácie, no paralelne sa v chronológii venuje predovšetkým jednotlivým Vachkovým dielam. Prináša ich pomerne podrobný popis a v hojnej miere aj niektoré citáty synchrónov, prevažne prepis tých replík, ktoré považuje za relevantné pre vykreslenie, priblíženie (objasnenie?) titulu. Jedno i druhé v prepise z filmu však neraz pôsobí trochu rozpačito, lebo hoci môžu byť tieto texty celkom dobrou pomôckou v pripomenutí si nedávno zhliadnutého filmu, bez čerstvej diváckej skúsenosti pôsobia rozsiahle opisy sekvencií a prepísané repliky na papieri pomerne kuriózne a neraz až nezmyselne.

Režisér v diskusii
Režisér v diskusii

Pomerne málo je v textoch skutočnej analýzy, tituly sú predovšetkým podrobne popísané (obsah, repliky) a potom už viac menej len prijímané, akceptované takmer bez výhrad, bez úvah, bez polemiky. Citujú sa pravda niektoré dobové ohlasy uvedených filmov, aj niektoré negatívne, ale to je väčšinou skoro všetko. Naznačené počiatočné pochybnosti autora monografie a rozpaky z nezrozumiteľnosti sa odrazu kdesi zázračne vytratili a jednoducho ich nahradila "nečekaně mnohovrstevnatá zkušenost", alebo podobne deklarovaná bezproblémová akceptácia, vyjadrená napríklad slovami: "složitá významová skladba vytváří z filmu rozsáhle provázaný celek". Tým sa žiaľ prakticky napĺňajú autorove "výhražné" slová z úvodnej kapitoly Setkáni s Vachkem: "začalo to do sebe samo pomaly zapadat".

Rozsiahly rozhovor s režisérom v samostatnej časti Setkání je nesporne zaujímavý, i keď je vedený zhruba štýlom, ktorý naznačil Fila, teda z akejsi "úctivej podriadenej pozície". Fila vo svojej recenzii dokonca navrhuje znenie konkrétnych otázok, ktoré podľa jeho názoru mali odznieť, respektíve navrhuje témy, ktoré mala monografia nadhodiť (teda nielen v rozhovore)6. Keďže ani text monografie ani rozhovor viaceré polemické témy súvisiace s tvorbou Karla Vachka priamo neprinášajú, podobne ako pri čítaní výberu textov autorov aj rozsiahly rozhovor Švomu s režisérom možno prijať nielen ako nesporne zaujímavý zdroj biografických a filmografických informácií, nielen ako rozsiahly textový priestor, v ktorom slobodne a suverénne sa pohybujúci Vachek (bez významnejších limitov zo strany svojho partnera v rozhovore) vyznáva svoje tvorivé a filozofické preferencie, ale aj ako text provokujúci otázky a postoje aspoň v samotnom čitateľovi. Na vyhraňovanie svojho postoja čitateľ v rozhovore nachádza indícií dostatok.

Nad filmami Karla Vachka?

Z tetralógie Malý kapitalista
Z tetralógie Malý kapitalista

V časti Reflexe Švoma najprv zhrnie najpodstatejšie tézy viacerých autorov textov o Vachkovi, z ktorých mnohé potom uvádza aj v plnom znení na záver publikácie v spomínanej Malej antológii reflexívnych textov. V kapitole Nad filmy Karla Vachka autor cituje Michala Breganta, Jana Svobodu, Andreja Stankoviča, Víta Janečka, Antonína Kosíka, Jiřího Cieslara, Jana Gogolu ml., Miroslava Petříčka a Martina Ryšavého. V postojoch citovaných autorov nachádzame sofistikované formulácie docenenia Vachkovej tvorby. Tá je niekedy predovšetkým výsledkom "výlučnej múzičnosti režírujúceho dokumentaristu, ktorá posúva dokument na hranicu dramaticky koncipovaného hraného filmu bez toho, aby používal jeho prostriedky" (Stankovič), inokedy prináša "pôžitok čistého pohľadu, ktorý je divákovi umožnený jedine filmom oslobodeným od akýchkoľvek žánrových a ideologických modelov" (Bregant), alebo "pripomína znaky esejistickej formy a poukazuje na literárne väzby s Vachkovými sprievodcami - Dantem, Cervantesom a Haškom" (Svoboda), či "ide o očistenie od hlbokého nánosu trusu štruktúr televízneho sveta, od rôznych Koljov, Fenoménov, Genov a Genusov, od televíznych správ a reklamy" (Kosík). Z citácie state Jana Gogolu ml. Smrt dokumentárnímu filmu sa dozvieme o zrode "tekutého filmu", ktorý "nemá začiatok, stred, koniec, nesmeruje k vyjadreniu jednej určitej pomenovateľnej myšlienky", Vít Janeček je citovaný v porovnávaní východisiek režiséra Vachka s tézami filozofov Fulcanelliho a Foucalta...

Vachek na seminári The Art of the Document v r. 2005
Vachek na seminári The Art of the Document v r. 2005

Kým niektorí z citovaných autorov dostanú v publikácii priestor pre úplné znenie svojich textov, prihlási sa so svojim pokusom o intrepretáciu napokon aj samotný autor monografie. Zdá sa, že v kapitole Estetický fakt? načítaných, citovaných a publikovaných autorov tak trochu sumarizuje, niekde ich trošku zjednodušuje, inokedy trošku uhladzuje (radikalizmus Kosíka). Všetko to by vôbec neprekážalo - i keď je výber autorov jednostranný, je naozaj podnetný. V monografii však predovšetkým chýba čosi ako opis cesty, po ktorej Martin Švoma prešiel od svojho počiatočného neporozumenia k výslednému obdivnému postoju. Nie preto, aby sa čitateľ vyžíval v prípadných zakopnutiach tejto púte, ale aby z jej poučení čosi od autora dostal, aby sa prípadne mohol sám poučiť. Na rozdiel od svojho školiteľa, ktorý k čiastočnej akceptácii a pochopeniu diela Karla Vachka dospel postupne a so svojou strastiplnou cestou poznania sa v už spomínanej stati Souboj s Vachkem nesebecky delí so svojim čitateľom, Švoma sa jednoducho odrazu ocitol v akomsi bližšie nedefinovanom zlome, od ktorého mu je všetko jasné. Pripomína to čosi ako prijatie viery, o ktorej sa nediskutuje, človek verí alebo neverí. A Švoma tak potom pripomína trochu osvieteného apoštola, ktorý sčasti citovanými slovami, sčasti svojimi vlastnými šíri evanjelium o konkrétnom diele a jeho autorovi. Lenže to je dosť vzdialené zmysluplnému písaniu o filme. Pravda, čosi ako alibi k tomu dostáva autor hneď v úvode knihy aj od svojho editora: "Oč méně je Karel Vachek "typickým filmařem" své doby, o to méně se mu daří vést dialog s "typickým recenzentem", což ale platí i naopak. Proto mezi autory reflektujícími jeho dílo najdeme více filozofů, historiků, básníků nebo filmových teoretiků."7

K akým reflexiám teda dospel filmový historik a publicista Martin Švoma (*1975) v závere svojej monografie? V kapitole Estetický fakt? okrem iného píše: "Vachek svým zaznamenávaným skutečnostem předem vymezuje přibližné postavení ve své tematické struktuře, ale při záznamu zohledňuje prvek náhody, který spolurozhoduje i v konečné skladbě. Jeho sdělení míří skrze náročné kompozice takto získaných motivů a scén jak do oblasti faktické, tak estetické. Spíše však mají hodnotu uměleckou, která krystalizuje na civilním povrchu viděného v těchto zvláštních filmových spojích. Vzniká cosi jako kimematografický "estetický fakt", výsledek skladby zdánlivě strohých filmových výjevů, uspořádaných nikoli kauzálně, ale v řádu poetického myšlení s filozofickými nároky."8

Jednostranná a jednak podnetná monografia

Napriek jednostrannému, oklieštenému prístupu k tvorbe a autorovi je monografia Karel Vachek etc. rozhodne zmysluplným edičným počinom. Prináša hodnotnú sumarizáciu biografických a filmografických informácií a údajov, prináša nielen rekapituláciu známych nakrútených titulov a prehľad dobových ohlasov, ale aj rekapituláciu menej známych titulov (realizovaných napríklad v Československom armádnom filme) a okrem toho aj jedinečnú prezentáciu nerealizovaných projektov. Aj antológia publikovaných reflexívnych textov má napriek svojej jednostrannosti samozrejme svoj význam. I keď výber textov je skôr pútavým doplnkovým čítaním k filmom, ako plnohodnotným a plastickým uvažovaním nad filmami. Vedomú rezignáciu polemickej analýzy akoby napokon anticipoval vo svojom texte Zadní sedadla filozofů aj Vít Janeček, keď píše: "Film Karla Vachka Co dělat? Cesta z Prahy do Českého Krumlova aneb Jak jsem sestavoval novou vládu způsobuje různé pohyby [...] Tento text není recenzí, ale chce být jedním z takových pohybů."9

Antológia textov, ale vlastne aj monografia ako celok nepochybne prináša množstvo zaujímavých podnetov aj z rôznych, menej obvyklých uhlov pohľadov. Spôsobuje "pohyb", ktorý v neposlednom rade môže byť aj spúšťačom osožnej polemiky a ďalšej diskusie nielen o tvorbe Karla Vachka, ale aj o perspektívach a vývoji dokumentárneho filmu či kinematografie vôbec.

režisér Karel Vachek
režisér Karel Vachek
Martin Švoma: Karel Vachek etc.
312 strán
Vydali Akademie múzických umění v Prahe, Filmová a televizní fakulta, Centrum audiovizuálních studií, v spolupráci s Mezinárodním festivalem dokumentárních filmů Jihlava, 2008 ISBN 978-80-7331-122-3
  • Vít Janeček: Úvodem etc., in: Martin Švoma: Karel Vachek etc. s. 10
  • Kamil Fila: Karel Vachek etc., recenzia knihy in Cinepur 62/2009 citované podľa cinepur.cz
  • Text Jiřího Cieslara "Souboj s Vachkem" čitateľ nájde aj v súbore Cieslarových textov "Kočky na Atalantě", AMU Praha 2003, s. 311 - 323
  • Martin Švoma: Karel Vachek etc. s. 11
  • tamže
  • navrhnuté témy si možno prečítať v texte recenzie K. Filu, c.d.
  • Vít Janeček, c.d. s. 9
  • Martin Švoma: Karel Vachek etc. s. 225
  • Vít Janeček: Zadní sedadla filozofů, in: Martin Švoma: Karel Vachek etc. s. 268