Filmy>>Videogramme einer Revolution

Videogramme einer Revolution

Rumunská revolúcia na videopáskach

december 2009 Tomáš Hučko
Nicolae Ceausescu, 21.12.1989
Nicolae Ceausescu, 21.12.1989

Marxistická dilema historiografie o význame vedúcich osobností a o podieli ľudových más na priebehu svetových dejín je zdá sa už prekonaná. Všetko je zrejme oveľa zložitejšie. Nemecký autor Harun Farocki to vo svojom filme Videogramy revolúcie vidí aj takto: "Kamera a udalosť. Od objavenia kamery sa zdalo, že podstatou filmu je zaznamenávať dejiny. Kamera dokázala zobraziť minulosť a súčasnosť vie zaznamenať. Videli sme Napoleona na koni a Lenina vo vlaku. Film bol možný, pretože existovali dejiny. Nevdojak, ako pri pohybe na Möbiusovej slučke sa zmenila strana. Pozeráme sa a musíme uvažovať: keď je možný film, sú aj dejiny možné."1

Zdá sa, že Farockého pri kompilácii svojho 106 minútového obrazu rumunských udalostí z decembra 1989 fascinoval predovšetkým fenomén kamery, videa, televízie, otázky ich významu a pôsobenia v súčasnej civilizácii. Tieto témy sú v priebehu filmu permanentne prítomné a pripomínané, či už výberom relevantných častí záznamu udalostí, kde audiovizuálne médium zohráva významnejšiu úlohu, alebo jednoducho sa na ne poukazuje priamo aj komentárom. Ako napríklad citovaným textom, ktorý asi v deväťdesiatej šiestej minúte kompilácie spíker číta k záberu, keď v miestnosti zhoromaždení filmári a kameramani s videokamerami sledujú a z obrazovky televízora nahrávajú vysielanie, ktoré práve prináša komuniké o odsudení a poprave Nicolaea a Eleny Ceausescuových, doplnené zábermi jedinej kamery, prítomnej pri bleskovom súde a exekúcii. Pravda, "bežného" diváka možno viac ohromí a zaujme samotný obsah záberov zaznamenávajúcich nepochybne dramatický priebeh rumunských udalostí. Že je film aj svojským pojednaním o otázkach filmového obrazu, pojednaním o pôsobení vizuálnych médií, pochopí asi ľahšie ten, komu je známy širší kontext tvorby autora filmu.

Harun Farocki

Porucha nie je vo vašom prijímači...
Porucha nie je vo vašom prijímači...

Hoci sa Harun Farocki v rozhovore s Pavlom Bednaříkom "neštíti" byť dokumentaristom ("...považujete sám seba vôbec za dokumentaristu? Je hlavne dosť ťažké určiť, kto je vlastne dokumentarista, ale rozhodne sa voči tomuto autorskému postoju necítim byť v opozícii"2), zo spôsobu, ako narába s bohatým a jedinečným archívnym materiálom z rumunskej revolúcie sa dá vytušiť, že prekračuje tradičné ponímanie dokumentaristu a Videogramy revolúcie sú niečím iným, ako všeobecne (tradične?) chápaný dokumentárny film.

Mienku o autorovi je samozrejme najlepšie vytvárať si na základe jeho diel, ale dobrou pomocou je aj jeho profil v Revue pro dokumentární film 5/2007, ktorý pod súhrnným názvom Průhledná bytost Harun Farocki prináša recenzie filmov, rozhovory aj niektoré texty autora. V úvodnej štúdii profilu Pavel Bednařík okrem iného píše: "Farockého je možné označiť za zakladateľa neinštitucionálnej novej školy videnia, mediálnej reflexie a archeológie médií. Jeho tvorba je totiž zložitou, kontextuálnou sieťou, do ktorej sa zapisujú obrazy, významy, definície a ich dekonštrukcie, metaforika, používanie a porovnávanie štylistických prostriedkov a postupov. Farocki, umelecký nomád a reštaurátor rozmanitosti obrazového videnia, nemá svoje miesto v žiadnych z monolitických dejín filmu. Ako pokorný archeológ opisuje kruhy záujmu a moci, distribučných a produkčných aparátov, otvorenosťou vlastných filmov nepripúšťa ich jednoznačnú doktrinálnu interpretáciu."3

Unikátny archívny materiál

Keďže metódu "jednoznačnej doktrinálnej interpretácie" neuznávame vo všeobecnosti, nebudeme sa o ňu usilovať ani v prípade Farockého filmu. Ale zopár úvah hádam dielo znesie...

Priebeh rumunských udalostí je vo filme poskladaný prísne podľa chronológie (svedčí o tom napríklad aj zoznam použitých zdrojov v záverečných titulkoch), začína sa posledným televíznym vystúpením Ceausesca z balkóna budovy ústredného výboru pred ľudovým zhromaždením na Univerzitnom námestí, v priebehu ktorého sa zo skandujúceho davu vyvinie demonštrácia proti diktátorovi. Televízny prenos je prerušený. Farocki má poruke zábery a záznamy ďalších kamier a v montáži ponúka ich pohľad na priebeh diania, pokým zaskočená štátna televízia prerušila svoj prenos, respektíve kým kamery prenosu švenkujú do oblohy. Podobnú metódu používa autor aj v ďalšom priebehu filmu, vždy keď má k dispozícii materiál z viacerých kamier. Keď zdrojov viac nemá, vystačí si aj so záznamom udalostí jediným. I tak ide väčšinou o zábery obsahovo jedinečné, ktorých technická či tvorivá úroveň je rôzna a neraz až mizerná, ale to napokon nie je rozhodujúce.

Nicu Ceausescu na pranieri v priamom televíznom prenose
Nicu Ceausescu na pranieri v priamom televíznom prenose

Vďaka záznamom oficiálnych, ale aj mnohých amatérskych kamier sledujeme uličné výjavy s pohybom vojsk a s euforickými prejavmi obyvateľov, scény obsadzovania televízie revolucionármi, chvíle prvých improvizovaných vysielaní zo štúdia, okamihy ohlásenia demisie vlády ministerským predsedom (nasnímané viacerými kamerami a napokon zopakované, pretože televízia nestihla vyhlásenie v priamom prenose), sledujeme tiež, ako sa na revolučnej scéne objavuje neskorší rumunský prezident Ion Iliescu. Sledujeme aj eskortu zadržaného syna diktátora Nicu Ceaucesca a jeho vystavenie na pranier v priamom prenose v televíznom štúdiu, sledujeme taktiež zadržanie ministra vnútra, pričom náčelník Securitate generál Vlad telefonuje v štábe revolucionárov, tváriac sa celkom suverénne v ich tábore. Vďaka záberom kamier sme tiež svedkami niekoľkých nočných i denných prestreliek ozbrojených zložiek, vidíme, že nikto poriadne nevie, kto strieľa. Autori ponúkajú vysvetlenie v komentári - možno prebiehajú len akési fingované boje jednotlivých armádnych zložiek, aby sa tak legitimizovala úloha armády v revolúcii, aby sa tak demonštroval jej postoj na správnej strane...

Napokon film končí zábermi exekúcie vodcu a jeho manželky. Čoho sme to však boli na ploche celovečerného filmu vlastne svedkami? "...film demonštruje na jednej strane stratégie každodennej televíznej inscenácie moci a na druhej strane stavia postavenie televízie v rumunskej revolúcii do iného svetla"4 , píše sa napríklad na webe televízie 3SAT, ktorá v apríli 2009 film vo svojom programe odvysielala. "Náročná kritická mediálna konfrontácia s informačným obsahom (televíznych) obrazov, ktorých preskúmanie nás privedie naspäť ku skutočnosti"5 píše o filme Olaf Möller. Nesúhlasím s takýmto hodnotením filmu Videogramy revolúcie, považujem ho za precenenie zmyslu, významu a tvorivého prínosu diela. Minimálne štrukturovaný archívny materiál filmu nestavia televíziu do iného svetla, ak diváci do zhliadnutia Farockého kompilácie nežili náhodou v zajatí naivných idealizovaných obrazov a romantických predstáv o kráse a o výlučnom dobre revolúcií, o ušľachtilosti každého kroku krásnych, dobrých a spravodlivých revolucionárov. Videogramy nie sú ani náročnou a kritickou mediálnou konfrontáciou s televíznymi obrazmi, ktorá nás má priviesť späť ku skutočnosti, sú prostou sumarizáciou, zhromaždením zaujímavých televíznych záznamov, ktoré sú samé o sebe určitým odrazom skutočnosti.

Chronológia namiesto filmovej štruktúry

Revolúcia na televíznej obrazovke
Revolúcia na televíznej obrazovke

Viem, že sa opakujem, ale videogramy sú predovšetkým zostavou jedinečných archívnych materiálov. Vieme už, že zostavených v dôslednej chronológii, občas doplnené autorskou interpretáciou. Zväčša strohou, v komentári vysvetľujúcou technické či organizačné okolnosti práve premietaných scén. Občas počujeme aj čosi ako situačnú analýzu a pokus o interpretáciu pomerov a súvislostí (výklad prestreliek), inokedy ojedinelú filozofickú úvahu (o vzťahu filmovej kamery a dejín). Ale dielo je jednak predovšetkým prehliadkou za sebou plynúcich záznamov, archívnych materiálov bez výraznejšieho tvorivého prístupu v ich organizácii. Videogramy rezignujú na čosi ako špecifickú filmovú štruktúru, nevyužívajú možnosti, ktoré tvorivé zostavenie prvkov záznamu skutočnosti poskytuje a vďaka ktorým môže vzniknúť jedinečné dielo filmového dokumentu. Tvorcovia na to všetko vedome rezignujú, a uznávam, že si to "môžu dovoliť". Hoci ich dielo nepovažujem za dielo filmové a už vôbec nie za dokumentárny film (akokoľvek sú pojmy "filmové dielo" i "dokumentárny film" pojmy neurčité...), jednak uznávam, že dielo má zmysel a poskytuje špecifický zážitok.

Ten zmysel spočíva v sústredení - opakujem to po tretí krát (a naposledy, sľubujem...) - jedinečných archívnych materiálov, ktoré akokoľvek sú autormi, ako aj nadšenými kritikmi tlačené k významu "filozofujúceho" svedectva o mediálnych pomeroch našej civilizácie, zostávajú podľa mňa predovšetkým výnimočnými audiovizuálnymi svedectvami o súčasnej veľkosti aj malosti človeka, o vlastnostiach, ktoré sa v plnej intezite prejavili práve aj v osudových revolučných okamihoch pri rumunských udalostiach, pri ktorých boli aj filmové kamery a videokamery, a ktoré mnohé z toho zaznamenali.

Film Videogramy revolúcie získal na tematickom festivale Umenie dokumentu Grand Prix spomedzi dvoch desiatok dokumentárnych filmov, zaznamenávajúcich a tvorivo interpretujúcich význam udalostí roku 1989 v Európe. Podobne ako v prípade iných ocenení na iných festivaloch nemá ani teraz význam polemizovať s verdiktom poroty, je zbytočné špekulovať, či je ocenenie zaslúžené, či nie. Ale dovolím si aspoň domnienku, že film Haruna Farockého získal tú cenu práve za silu sústredeného archívneho materiálu v diele a nie za nejaký iný, predpokladaný a podsúvaný význam a prínos.

Videogramme einer Revolution
Videogramy revolúcie
Nemecko, 1992, 106 min
Strih Egon Bunne
Scenár a réžia Harun Farocki a Andrei Ujica
  • Citát z komentára filmu Haruna Farockého Videogramme einer revolution
  • Pavel Bednařík: Reprezentace není jednoduchá formule. Rozhovor s Harunem Farockim in: Revue pro dokumentární film 5/2007, sprievodná publikácia 11. medzinárodného festivalu dokumentárných filmov Jihlava, str. 77
  • Pavel Bednařík: Harun Farocki: Politika obrazů a lekce vidění in: Revue pro dokumentární film 5/2007, sprievodná publikácia 11. medzinárodného festivalu dokumentárných filmov Jihlava, str. 35
  • http://www.3sat.de
  • Olaf Möller, film-dienst 13/1993, citované podľa http://www.3sat.de