Filmy>>Pod sluncem tma

Pod sluncem tma

Dokument, či prípadová štúdia?

jún 2012 Tomáš Hučko
Technici Milan a Tomáš v akcii. (foto z www.dokument-festival.cz)
Technici Milan a Tomáš v akcii. (foto z www.dokument-festival.cz)

Dvaja technici – zjednodušene elektrikári - Milan a Tomáš sa vracajú do Zambie, aby skontrolovali stav a funkciu pred rokmi inštalovaného systému v osade Masuku. Na báze solárnych článkov je elektrifikovaná miestna škola a nemocnica. Filmovaná návšteva Čechov má byť poslednou pred konečným odovzdaním systému do užívania, technici majú opraviť jeho prípadné chyby, poruchy, nedostatky. Lenže z elektrifikácie po rokoch nefunguje takmer nič. Do elektroinštalácie niekto neodborne zasahoval, viaceré káble sú zle zapojené, rozvodné skrinky zdevastované, na niektorých miestach je elektrické vedenie nezmyselne prerušené. Učitelia miestnej školy majú na solárny systém napojené aj svoje domovy, lenže batérie dobíjajú priamo z článkov, a tak je každú chvíľu možná explózia. Vyplienená je aj dielnička, ktorá má slúžiť údržbe systému, ktosi odniesol aj zverák...

Mladší Tomáš pri obhliadke zariadení nešetrí šťavnatými českými nadávkami, ale spolu so stoickým Milanom všetko postupne svojimi „zlatými českými ručičkami“ uvádzajú do funkčného stavu. Motív postupnej rekonštrukcie jednotlivých zariadení je vo filme ešte pretkávaný rozhovormi s domorodcami, v kostrbatej angličtine sa k situácii trochu alibisticky, no pritom zdvorilo stavajú domorodci – lokálni zástupcovia, učitelia, obyvatelia. Tomáš a Milan sú v tých rozhovoroch tiež zdvorilí, apelujú však na dodržiavanie niektorých základných pravidiel prevádzky systému. Keď vďaka svojej šikovnosti, trpezlivosti a vynaliezavosti dajú zariadenia opäť do funkčného stavu, po vrúcnej rozlúčke s africkými hostiteľmi definitívne opúšťajú svoje pôsobisko. Záberom Tomášovej hlavy, zaborenej do operadla lietadla na spiatočnej ceste, sa film končí.

Do it yourself ? Domýšľaj si film?

O ďalšej prevádzke solárnych systémov v Masuku po odchode českých technikov sa môžeme len domýšľať. To by vôbec neprekážalo, dokumentárny film nie je prognostickou víziou, samozrejme, že je možný otvorený koniec. Lenže divák dokumentu Pod sluncem tma sa musí domýšľať aj o mnohých podstatných súvislostiach a okolnostiach obsahu, ktoré by sa mohol (či dokonca mal) dozvedieť zo samotného diela. Lebo nepoznajúc súvislosti problematiky či konkrétne okolnosti si v konečnom dôsledku môže myslieť (domyslieť) jednoducho povediac i evidentné hlúposti, bludy a fantazmagórie. Napokon, výstižne o tom píšu aj iní: „Martin Mareček nenechá diváka nahlédnout širší kontext obecně rozvojové pomoci, ani konkrétně masuckého projektu. S tím, co divák o tématu ví (nebo spíš neví), je vržen do příběhu dvou českých vyslanců. Některé věci Mareček sice naznačí, ale mnohé souvislosti zcela zatají.“1 A ďalej tiež: „Divák, který nemá o české rozvojové pomoci a/nebo Africe ani páru, by po zhlédnutí filmu mohl mít dojem, že Zambijci jsou hloupí, líní a neschopní byť jen udržet funkční věc v chodu. A z některých replik by mohl mít dojem, že jsou i pěkně vyčůraní, zvlášť, když se ptají, kdo bude systém po odchodu Čechů udržovat [...] A film může také snadno diváka přivést k závěru, že žádná rozvojová pomoc nemá smysl, protože si jí místní neváží a jen pořád natahují ruku.“2

Diskusia o pomoci v Masuku (foto z www.dokument-festival.cz)
Diskusia o pomoci v Masuku (foto z www.dokument-festival.cz)

Veru tak, väčšina ohlasov na Marečkov film (recenzie i laické príspevky v internetových diskusiách) sa točí predovšetkým okolo zmyslu rozvojovej pomoci. A keďže film neobsahuje dostatok relevantných informácií či aspoň zrozumiteľných podnetov (napríklad aj emocionálnych, veď ten film napokon nemusí byť nutne racionálnym, exaktným výkladom situácie), svojou tvorivou nezainteresovanosťou a významovou nejednoznačnosťou otvára široký priestor pre neporozumenie, a tak isto i bohaté možnosti dezinterpretácie. K tomu ešte jedna výstižná úvaha z už citovaného článku:

„Divák, který o problematice něco ví, anebo ještě lépe má to štěstí, že se po promítání filmu zúčastní debaty s tvůrci, protagonisty a odborníky, zjistí, že řada věcí je jinak, než jaký dojem mohl film vyvolat.“3 Áno, diskusia po filme, otázky tvorcom či dokonca protagonistom filmu sú väčšinou fajn, môžu byť zaujímavé, dokonca i prospešné, „predlžujú“ a prehlbujú zmysel filmového dokumentu. Ale dokument by na ne nemal byť v žiadnom prípade odkázaný. Film by takpovediac mal stáť na vlastných nohách, všetko podstatné by malo byť v diele, nie za jeho „humnami“ (napríklad v diskusii po filme, či v bonusových materiáloch pripravovanej DVD edície titulu). Elementárny zmysel, prínos, a pôsobivosť dokumentu musia byť teda vždy niekde v priestore medzi úvodnými a záverečnými titulkami, či presnejšie medzi prvým a posledným políčkom (frejmom) filmového pásu (videopásu či videosúboru) filmového dokumentu.

Diskusiou o zmysle rozvojovej pomoci, ktorá je síce logickou reakciou na nejednoznačnosť filmu, sa navyše dostávajú do úzadia významné otázky o povahe konkrétneho filmového diela. Skoro vôbec sa nediskutuje o kvalitách a chybách Marečkovho dokumentu. Málo je úvah o tom, ako je predmetná téma stvárnená v špecifickej podobe audiovizuálneho dokumentárneho diela.

„Film jsem záměrně natočil filtrem dvou Evropanů. Je na divákovi, aby si to dekódoval,“4 tvrdí režisér v niekoľkých rozhovoroch. Nie veľmi to obstojí. Isteže, divák pred plátnom či obrazovkou môže byť aktívnym partnerom, nielen pasívnym prijímateľom „predvarených polotovarov“. Ale ide aj o mieru nárokov na diváka. Ak je divák z akéhokoľvek dôvodu (pohodlnosť či neschopnosť tvorcov) postavený pred úlohu namáhavého lúštenia filmového rébusu, a to s patričným rizikom nesprávnych výsledkov, potom je zásadná chyba priamo v konkrétnom titule. Tak ako sa to stalo vo filme Pod sluncem tma.

Nevýrazný dokument, či prípadová štúdia?

Pod sluncem tma (foto z www.dokument-festival.cz)
Pod sluncem tma (foto z www.dokument-festival.cz)

Spomínaná nevyhranenosť však nie je len cestou k možným významovým dezinterpretáciám. Je s ňou spojené tiež riziko absencie špecifického filmového výrazu, oslabenej pôsobivosti, odkiaľ je len krôčik k filmovej nude. Výraz filmu Pod sluncem tma je naozaj taký nemastný – neslaný. Autorská nezúčastnenosť sa prejavuje napríklad v riešení obrazu. Zábery sú väčšinou komponované ako celky a polocelky, detail je zriedkavý. Ale nejde len o relatívnu veľkosť obrazovej kompozície – film postráda vo väčšej miere aj detail významový, detail atmosféry, možno detail psychologický či emocionálny. Ak pravda nepočítame tie šťavnaté nadávky...

Možno, že vizuál dokumentu do určitej miery súvisí so snímaním na digitálny fotoaparát.5 A hoci režisér v rozhovoroch opakovane pripomína okrem ekonomických aj tvorivé výhody tohto riešenia – vďaka fotografickým objektívom (a ich obmedzenej hĺbke ostrosti) je vraj možné dosiahnuť obraz podobný záberom z filmovej kamery – v dokumente sa prejavila skôr pravdepodobná sťažená ovládateľnosť snímacieho zariadenia, a navyše i neželaný bonus: pomerne nekvalitný zvuk. Neprekáža len zlá zrozumiteľnosť väčšiny replík (napokon je kompenzovaná titulkovaním), ale najmä prehnaný realizmus a neraz až surovosť ruchov. V ruchovej stope je občas počuť hádam všetko: každé buchnutie, šuchoty, kroky... a to všetko v takmer nekorigovanej intenzite. Pre nenáležité pôsobenie naturalistického zvuku vytvára priestor napokon aj minimalistická hudobná dramaturgia, redukovaná v podstate len na krátke hudobné plochy pri záberoch africkej hviezdnej oblohy. Znie čosi ako ambientná hudba, možno inšpirovaná prírodou, kozmosom.

V niektorých publikovaných rozhovoroch režisér filmu neváhal svoj film označiť za prípadovú štúdiu. Lenže nie je to dosť hlboké nedorozumenie? Bez snahy o výstižnú definíciu toho, čo je to vlastne prípadová štúdia (len letmo s pomocou webu zisťujem, že je to: metóda kvalitatívneho výskumu, detailné štúdium jedného alebo niekoľkých málo prípadov) je myslím celkom evidentné, že sa jedná o celkom inú „operu“ ako je dokumentárny film. Miešajú sa tu proste hrušky s jablkami: výskumná metóda s audiovizuálnym (umeleckým) dielom. Netrúfam si hodnotiť, nakoľko film Pod sluncem tma spĺňa kritéria prípadovej štúdie, nakoľko je z hľadiska odborného výskumu prínosná. Nie som odborník, sociológ, etnológ či aktivista v oblasti rozvojovej pomoci. Som divák, od audiovizuálneho diela deklarovaného ako dokumentárny film (dokonca najlepší v roku!) teda neočakávam kvality prípadovej štúdie. Ocenil by som kvality celkom iné. Hoci sa teraz nepokúsim ani o definíciu dokumentárneho filmu, myslím si, že je evidentné, o aké kvality a hodnoty by mohlo ísť. Tentokrát je z nich v predmetnom filme minimálne. Hoci režisér v minulosti už neraz dokázal, že nakrúca možno niekedy aj kontroverzné, ale určite zmysluplné dokumenty6.

Bude svetlo... (foto z www.dokument-festival.cz)
Bude svetlo... (foto z www.dokument-festival.cz)

Pod sluncem tma získal Českého lva ako najlepší dokument, bodoval aj v Jihlave. Jihlavský festival, na ktorom Marečkov dokument na jeseň minulého rok vyhral domácu súťaž Česká radost, už roky razí svoje heslo Myslet filmem. Ten slogan býva občas škodoradostne ironizovaný, pretože myslieť by sa vraj malo predovšetkým hlavou, no do istej miery mu nemožno uprieť sympatickú ambíciu – podporu dokumentárnych filmov, ktoré vďaka tvorivému angažovaniu sa autora aktivizuje k rozmýšľaniu aj svojich divákov. Je potom paradoxné, že v Jihlave (a nielen tam) uspel práve Marečkov film, so svojou programovou nezúčastnenosťou, nejednoznačnosťou. Akoby pritom generoval iný, v tomto prípade trefnejší slogan, ktorý by mohol znieť asi takto: domysli si môj film. V horšom prípade dokonca: mysli si čo chceš, mysli si čokoľvek...

Pod sluncem tma
ČR, 2011, 81 min
Kamera Jiří Málek
Strih Martin Mareček
Scenár a réžia Martin Mareček
  • Martin Mach Ondřej: Pod sluncem tma aneb Dokument roku, který není moc dokumentární, in: ekolist.cz
  • tamže
  • tamže
  • Vyjadrenie režiséra citované z ekolist.cz
  • Zdá sa, že vyhlásenia o prvotnom použití fotoaparátu spadajú tiež skôr do oblasti mýtotvorby, ako by boli skutočnosťou: predsa už pred rokom sa statusom prvolezectva na poli snímania na digitálny fotoaparát zaštítil v Jihlave premietaný (a ocenený) dokument Ženy SHR
  • Napríklad Hry prachu (2001) či AutoMat (2009)