Filmy>>Matrix AB

Matrix AB

"Superpodraz..." Lenže na kom?

december 2015 Tomáš Hučko

„Superpodraz, pane Klusák, gratuluji“, povedal v závere hlavný protagonista filmu Matrix AB z cyklu Český žurnál Andrej Babiš. Táto jadrná replika mimochodom zdobila aj plagát filmu. Celkom sa tam hodí, keďže je to médium, ktoré pracuje so zjednodušením, a slogany či bonmoty bývajú účinným prostriedkom ich komunikácie. Ale dokumentárny film je zložitejšia štruktúra...

Sedemdesiat minútový film rámcuje stručná dokrútka: Babiš príde do Českej televízie, aby si pozrel hotový dokument o sebe, asi ho má autorizovať.

A tak sa film spustí, odvtedy sledujeme samotný dokument. Len občas nás z jeho toku vyruší prestrih do prítmia televíznej kinosály, kde protagonista film sleduje. Na jeho tvári sa však nezračí nič zvláštne, neodráža žiaden významnejší emocionálny prejav. Ani vtedy, keď je film k nemu kritický. Naopak, zdá sa dokonca, že Babiša film občas akoby nudil, klipkajúce oči naznačujú dobiedzajúci spánok.

Plagát filmu
Plagát filmu

Keď sa film skončí, opäť sme v televíznej projekcii. Vtedy vysloví protagonista svoj výrok o podraze.

Režisér Vít Klusák sa ho pýta, čo mu vo filme chýba. Babišovi sa nepáči, že v dokumente dostali slovo len jeho oponenti, kritici. Nie je to síce tak celkom (v prospech protagonistu sa vyjadruje niekoľko jeho spolustraníkov), ale protivníci skutočne prevažujú. Sú to niektorí jeho bývalí spolupracovníci a spolustraníci, bývalí obchodní partneri.

Najväčší priestor od začiatku filmu dostáva Bohumír Rada, z ktorého úst zaznejú na adresu protagonistu obvinenia dosť hrubého kalibru. Babiš údajne nátlakom a rôznymi nekalými postupmi ovládol jeho agropodnikanie (chov hydiny, dodávky pre Babišovu spracovateľskú firmu). Počujeme subjektívne stanovisko Radu, k problému však vo filme chýbajú akékoľvek relevantné ďalšie podklady, informácie, dôkazy. Okrem dotknutého podnikateľa k téme nehovorí nik iný.

K slovu sa nedostane ani obvinený, Andrej Babiš. A tak po filme okrem iného namieta: „...mali ste mi dať možnosť sa k tomu vyjadriť“. Klusák oponuje: „No a to teraz máte.“ Babiš na to: „Teraz? Vy ste sa zbláznil...!“ A má pravdu.

Pretože film sa už skončil, je hotový, dokrútka z predvádzania v televíznej projekcii je už čosi navyše. Je to prílepok, v ktorom niet štandardného priestoru na polemiku. Pokiaľ by bola pre tvorcov dôležitá, mohla byť súčasťou dlhého, sedemdesiat minútového diela. No nebola. Čo tam teda bolo?

Observačné banality a hovoriace hlavy v celovečernom formáte

Film má pomerne jednoduchú štruktúru, je vybudovaný na dvoch princípoch. Po prvé na enormnej observácii, pričom sa zaznamenávajú rozmanité činnosti a aktivity Andreja Babiša: v úrade ministerstva, z predvolebných aktivít a mítingov, zo straníckych grémií a podobne - nakrúcalo sa vraj celý jeden rok.

Po druhé: pomedzi observačné epizódy sú z času na čas zaradené "hovoriace hlavy" niektorých zástancov protagonistu, no najmä jeho kritikov a odporcov. Najväčší a najzásadnejší priestor dostal podnikateľ Bohumír Rada.

Záber z filmu, zdroj: web ČT
Záber z filmu, zdroj: web ČT

Prečo sa hlavnou tvorivou stratégiou filmu stala vytrvalá observácia hlavného protagonistu?

Žeby sa autor spoliehal na to, že z toho niečo zaručene „vzklíči“, že to bude výstižné, že to pomôže odhaliť či nebodaj usvedčiť Babiša z toho, kým naozaj je a aké sú jeho skutočné zámery a aktivity? Nuž, z vytrvalého sledovania naozaj čosi "vyklíčilo", ale len veľmi chabo. Pustatina, prevažne plevel, len sem - tam skromný kvietok...

Z rozmanitých výjavov predvolebného boja (komunálne voľby) hádam najviac priestoru dostalo rozdávanie „koblih“ (šišiek), ktorými predseda strany obdarúva pospolitý český ľud na železničných nádražiach, v stanici metra.

Občas sa tam udeje i niečo možno trochu vtipné, občas čosi trochu trápne. Babiš napríklad obdarí päťtisíckorunou žobráka z podchodu, lebo drobné vo vrecku nemá.

Ocitneme sa tiež na tradičných slováckych folkloristických slávnostiach, vidíme bodrého Babiša v komunikácii s ľuďmi. A sledujeme ho ešte v niekoľkých podobných momentoch, počas predvolebnej kampane a na uličných mítingoch, pri stretnutí s občanmi v kulturáku, kde rozdáva svoju knihu s príspevkami priateľov.

Bohumír Rada si vo filme sťažuje na Babiša, zdroj: web ČT
Bohumír Rada si vo filme sťažuje na Babiša, zdroj: web ČT

S kamerou navštívime tiež Čápí hnízdo, zrekonštruovanú agrofarmu pri Benešove.

Tvorcovia divákom ponúkajú v titulku prevzatú informáciu z týždenníka Euro, ktorá spomína problematické zázemie rekreačného zariadenia: dotácia z EÚ vo výške 50 miliónov korún bola poskytnutá spoločnosti, ktorej vlastníctvo bolo v dôsledku anonymných akcií nejasné, no indície napovedajú, že vlastníkom farmy bol už vtedy Babiš, no túto skutočnosť tajil, aby bola dotácia priechodná. A tým je kauza pre filmárov vybavená, zrejme si myslia, že k usvedčeniu stačí jediný titulok, prevzatý citát z tlače.

Možno si filmári čosi sľubujú aj od následných záberov z party, ktoré pre zahraničných diplomatov na Čápím hnízdě zorganizoval podpredseda vlády. Lenže ani tam sa nič mimoriadne neudeje, nepovie.

Odznejú iba bežné spoločenské konverzácie, vrcholom odpočutých replík je to, že britskej veľvyslankyni je zima, že v dialógu s maďarským zástupcom Babiš ocení ich jednofarebnú politickú scénu a vodcovský štýl Viktora Orbána, a napokon v prejave pred diplomatmi odznie zmienka o túžbe, aby do "hniezda" čoskoro viedla diaľnica, že o tom ešte bude reč vo vláde. Je tým všetkým čosi Andrejovi Babišovi dokázané, bol "načapaný" pri autoritárskych praktikách, v klientelizme? Sotva.

Okrem toho na farme vidíme ešte diplomatov pri rybačke v jazere a z diaľky sa prizeráme loptovej hre Babišovho syna s ochrankou, na čo nás výslovne upozorní titulok. Nie je však isté, o čom to vypovedá, čo tým chcú autori tlmočiť, keď nás informujú, že na syna podnikateľa dohliadajú bodyguardi a z dlhej chvíle si s ním pinkajú mičudu.

Protagonista vracia mikroport štábu, zdroj: web ČT
Protagonista vracia mikroport štábu, zdroj: web ČT

Podobne, či ešte menej výdatné sú scény z predvolebných mítingov.

Na agitačnej akcii detskej farmy so stánkami s Babišovým občerstvením (ktoré predčasne ukončí blížiaca sa búrka) Klusák "nájde guráž" porozprávať sa o podozrení z konfliktu záujmov s dievčinou od stánku. Usmievavá brigádnička na sponzorskej ponuke produktov Babišových potravinárskych firiem v stánkoch žiaden konflikt s podpredsedníckym vládnym postom Babiša nevidí, Klusák to zrejme vníma inak.

To je v poriadku, problém je však v tom, že anketová replika od kamery s náhodným respondentom problematiku možného konfliktu záujmov nijak neodkrýva, zvolený prístup je absolútne nereprezentatívny, jalový1. Ale režisérovi to stačí, nič ďalšieho k téme vo svojom filme neprináša.

Podobne jalové sú potom aj ďalšie scény, napríklad večera s francúzskym veľvyslancom, ktorej sa zúčastnil i populárny herec Jean Reno (kde sa klábosí aj na tému dôsledkov imigračnej vlny), či volebné zákulisie s moderátorkou TV Nova (s bonmotmi na tému vplyvu na médiá)...

Hoci je Klusák Babišovi v pätách pomerne veľa a často, nič významného, nič signifikantného, ani nič prekvapivého sa do filmu zaznamenať nepodarí.

Sledujeme bodrého chlapíka, ktorý často zabúda na dobré mravy, sem tam padne ostrejšie slovo, občas kamera zachytí nejaký zaujímavejší moment, detail, ale podstata jednak uniká, meritum tam nie je.

Observácia neprinesie do diela nič, čo by sme o vonkajškových podobách vrcholnej českej politiky a jeho predstaviteľoch, nota bene o Andrejovi Babišovi, už dávno nevedeli.

Fenomén Babiš

Oficiálny portrét predsedu z webu hnutia, foto Jiří Turek
Oficiálny portrét predsedu z webu hnutia, foto Jiří Turek

A pritom je Babiš skutočným fenoménom českej súčasnosti. "Nelhat, nekrást a pracovat pro lidi", s týmto heslom šiel Slovák, ktorý je druhým najbohatším Čechom, do politiky a uspel. V aktuálnej vláde zastáva predseda strany ANO post ministra financií a podpredsedu vlády.

Dnes Babiš vyvoláva rozporuplné postoje: od slepej viery časti spoločnosti v dobré úmysly miliardára v politike a v správe vecí verejných, až po bitie na poplach z flagrantného konfliktu záujmov a koncentrácie moci v rukách jedinej osoby: podnikateľa a politika, navyše s vlastníctvom významných médií (predovšetkým denníkov Mladá fronta DNES a Lidové noviny).

Andrej Babiš je teda naozaj téma, i keď vôbec nie jednoduchá. O rozkrytie fenoménu sa už pokúšalo – s rozličným úspechom - stovky publicistických, analytických a investigatívnych audiovizuálnych diel a príspevkov, v tlačených médiách je toho o "Jánošíkovi českej politiky" ešte oveľa viac a mnohé analýzy sú výstižné.

Ale dokument o Babišovi zatiaľ nevznikol a niet vôbec divu, že sa na to dosiaľ nikto nepodujal. Poslanie dokumentárneho filmu je totiž iné, ako prínos publicistiky.

Režisér Klusák to skúsil s observáciou, ale ako vidieť, tadiaľ cesta neviedla. Možno si to v priebehu realizácie autor uvedomil a pokúsil sa do banálnych obrazov z pozorovania, ktoré miestami dokonca hrozili metamorfózou do účinného PR predsedu ANO, vniesť konflikt a rozpory anketou hovoriacich hláv. Priniesli však iba zopár chválospevov, zopár kritických poznatkov, ale nič meritórne, žiadnu hĺbku.

Aj spor Babiš – Rada je v kontexte fenoménu Babiš vlastne len marginálnym handrkovaním sa dvoch podnikateľov, ktorí sa nepohodli a jeden pohltil druhého (pričom k adekvátnemu posúdeniu procesu nám vo filme chýbajú hodnoverné údaje a fakty).

Keď sa ukázalo, že ani témy hovoriacich hláv pre dramatičnosť dokumentu nestačia, prináša režisér svoju polemiku s Babišom v dokrútke po premietnutí filmu. Lenže ani hra na osočeného a ukrivdeného autora celkom nevyšla, i keď ju mnohí diváci aj časť kritiky v médiách "zhltla aj s navijákom"....

Matrix?

Zamyslime sa ešte, čo nám evokuje sugestívny názov filmu. Prečo sa ten dokument volá Matrix AB, pričom niet pochýb, že písmená AB sú iniciálmi Andreja Babiša?

Večierok ministerstva financií, zdroj: web ČT
Večierok ministerstva financií, zdroj: web ČT

Čo je to vlastne Matrix? Výstižnú definíciu najdeme rýchlo na webe, samozrejme sa odvoláva na známy film bratov Wachowských: "Film opisuje svet v Matrixe, rozsiahlom počítačovom systéme, na ktorý sú pripojení ľudia, ktorí v ňom žijú svoj virtuálny život.

Títo ľudia, ktorých mozog je napojený do Matrixu, si neuvedomujú, že nežijú skutočný život a je im púšťaná do mozgu virtuálna realita. Takto sú nevedomky využívaní strojmi s umelou inteligenciou, ktoré prevzali dominanciu na planéte. Tieto stroje efektívne chovajú a pestujú ľudstvo len kvôli energii z ľudských tiel, vďaka ktorej prežívajú."2

Chce snáď režisér Klusák názvom svojho filmu naznačiť, že žijeme v akejsi virtuálnej realite, ktorú generuje súčasná politika a ktorej už málokto naozaj rozumie? Že sme zo strany predstaviteľov politickej, ekonomickej, ako aj mediálnej moci obeťami sofistikovaného klamu, vodenia za nos, sústavnej manipulácie v záujmoch mocných?

Vo filme pravda veľa momentov, ktoré by napĺňali tento predpoklad nenájdeme, na to autori nemali dostatok guráže, talentu či invencie, to len názov dokumentu dosť potuteľne čosi také evokuje. Snaží sa o vytvorenie dojmu, že ten film je o tom, hoci nie je.

Ten film naozaj nerozmotáva spletenec súčasnej podoby politicko-spoločenskej skutočnosti, neprispieva k jej objasneniu a odhaleniu, iba sa tak – aj vďaka názvu a vyvolanej roztržke s autorizáciou – tvári. Predstiera, že s mocenskou manipuláciou odvážne bojuje.

Lenže v skutočnosti to môže byť celkom inak: vzniká podozrenie, že film má sám ambície manipulovať so svojim divákom. Tým, ako nám predkladá iluzorný obraz o neohrozenom zápase za odhaľovanie skutočnosti a pravdy, ktorý podstupuje jeho autor. A ktorý je následne obeťou cenzúrnych ambícií hlavného predstaviteľa. Lenže to všetko sa tu skôr predstiera ako naozaj deje, preto je výsledkom veľký humbuk, ktorý je v konečnom dôsledku výhodný pre obe zúčastnené strany.

Andrejovi Babišovi bezzubá observácia a zopár osočení hovoriacich hláv, dokonca ani obvinenia Bohumíra Radu – keďže sú argumentačne a dôkazovo nepodložené – nijako neublížili.

Samozrejme musí Babiš po filme reagovať dotknuto, slová o podraze môžu byť spontánne a úprimné. Ale i tak film Babišovi neublížil, nič z neho neodhalil, z ničoho ho neusvedčil. Za takýto film môže byť pán minister povďačný, je to efektívne PR a účinný príspevok k budovaniu obrazu obete zároveň.

Cena diváka v Jihlave (2015), na pódiu režisér Klusák (s mikrofónom)
Cena diváka v Jihlave (2015), na pódiu režisér Klusák (s mikrofónom)

Do role obete sa však štylizuje aj autor, režisér Klusák všade kde chodí zdôrazňuje, ako bol obmedzovaný pri nakrúcaní, ako čelil snahám o cenzúrne zásahy (nie zo strany koproducenta ČT, to by si nedovolil). Zveličuje konkrétne okolnosti realizácie, aby tým zrejme prekryl vágnosť celého filmového projektu.3

Falošná je i snaha vsugerovať verejnosti, že dielo je odvážnym počinom v spoločenskom zápase o pravdu a demokraciu. Nuž nie je. Viac ako o poctivom, dôkladnom a pokornom (!) odkrývaní politicko-spoločenského marazmu je to všetko skôr o túžbe po úspechu a príslušnej sláve (v Jihlave sa dostavili, filmová kritika bola následne prísnejšia...).

Keďže filmový projekt dosť jednoznačne zlyhal, forsíruje sa skonštruovaný konflikt, ktorého podstatou je "cenzúrne ohrozenie". Nejde teda náhodou v súvislosti s filmom Matrix AB skôr o sofistikovanú divácku manipuláciu ako o čokoľvek iné? Nie sme náhodou konfrontovaní skôr s pokusom o Matrix VK, čiže Matrix Víta Klusáka? Zdá sa, že ide o parádny humbuk, alebo keď chcete: "superpodraz"...4

Matrix AB
ČR, 2015, 73 min
Kamera Vít Klusák, Jakub Halousek, Adam Kruliš
Strih Jana Vlčková
Scenár a réžia Vít Klusák
  • Trochu to pripomína slávnu literárnu pasáž, debatu Švejka s paní Müllerovou o vypuknutí svetového konfliktu: „Tak nám zabili Ferdinanda...!“
  • Citované podľa wikipédie
  • Klusák sa ku kritikám bezzubosti filmu v médiách bráni tým, že Babiš nedodržal pôvodnú dohodu o voľnom prístupe v nakrúcaní, režisér poukazuje na to, že bol počas filmovania častokrát výrazne limitovaný. Preskúmajme jeden moment. Vo filme Babiš viackrát vracia autorom mikroport, lebo už má dosť nakrúcania a bezprostredných zvukových záznamov. To sa dá čítať dvoma spôsobmi: áno, Babiš sa nakrúcaniu bráni, nespolupracuje. Alebo: Babiš spolupracuje, prijal mikroport, nahralo sa, vracia mikroport. Autori filmu chceli v strižni nepochybne zvýrazniť prvý výklad vracania mikroportu (veď o tom, ako protagonista nespolupracoval, sú všetky režisérove vyjadrenia po filme) – pritom však scény s mikroportom komunikujú i význam druhý, Babiš do určitej miery rozhodne ochotne spolupracuje, nosí mikroport, dovolil tak zaznamenávať všetko čo povie, čo mu vykĺzne z úst.
  • Čerešničkou na torte je skutočnosť, že davy divákov tlačiacich sa na jihlavskej premiére do kina (väčšina sa ich do sály nedostala), možno predpokladajúcich odhalenia spletenca Matrixu Andreja Babiša, sa stali ľahkou obeťou Matrixu Víta Klusáka – uverili predstieranému rytierskemu poslaniu v odhaľovaní pravdy a korunovali to dokonca cenou diváka...