Filmy>>Karel Vachek – vlastnoruční koláž 1963 – 2006

Karel Vachek – vlastnoruční koláž 1963 – 2006

Osobitá retrospektíva

leto 2009 Tomáš Hučko

V nedeľu o piatej popoludní1 dával na Letnej filmovej škole lekciu filmu - čosi ako master-class - Karel Vachek (*1940). „Učiteľ“ pôsobil trochu unavene, ale niet sa veľmi čo čudovať, cez víkend sa do Hradišťa vrátili vysoké letné teploty, okrem toho už o jedenástej dopoludnia majster absolvoval poldruhahodinovú prezentáciu Katedry dokumentárnej tvorby FAMU, ktorej od roku 20022 šéfuje.

Na „Lekci filmu podle... Karla Vachka“ potom pod moderátorskou taktovkou svojho producenta Radima Procházku prešiel režisér v monológu rozmanité témy súvisiace s jeho filmami, došlo aj na občasné skloňovanie Vachkovho výrazu „vnitřní smích“. Pravda, zažili sme majstra už aj v lepšej kondícii, ale i tak bolo rozprávanie ilustrované a inšpirované premietanými krátkymi ukážkami z filmov poukladanými v chronológii podľa vzniku pútavé, lekcia bola zaujímavou poldruha hodinkou. Skončila sa tak trochu marketingovo – ponukou kompletnej filmografie režiséra na šiestich DVD, a odporúčaním knižnej monografie Karla Vachka z pera Martina Švomu. To všetko bolo možné zakúpiť v stánku v neďalekom kine Hvězda. Do rozsahu akreditácie filmovej školy sa naopak zmestilo večerné predstavenie „vlastnoručnej koláže“ v Slováckom divadle.

Vlastnoruční koláž

Karel Vachek
Karel Vachek

Retrospektívne prehliadky tvorby filmových osobností sú štandardnou súčasťou mnohých festivalov a filmových podujatí. Aj na LFŠ. Tento rok sa premietali nielen mnohé vybrané tituly „zaslúžilých“ tvorcov ako sú Věra Chytilová, Václav Vorlíček, Peter Solan, Raoul Servais, Péter Bacsó, Ondrej Šulaj a ďalších, ale reprezentatívne kolekcie predstavili aj oblúk tvorby mladších režisérov, akými sú napríklad György Pálfi či Magdalena Piekorz. Ktovie, ako by hociktorý zo spomínaných tvorcov reagoval, keby sa v rámci jediného retrospektívneho filmového predstavenia premietol z každého ich titulu, jedinečného autonómneho filmového diela, vždy len jediný filmový diel – kotúč, vytvoriac tak spolu kurióznu koláž, akýsi „sample“ rozmanitých útržkov príbehov, postáv, priestorov, časov... Hoci všetko od jedného autora a v rámci jeho rukopisu (či v rámci vývoja jeho rukopisu), hoci v chronológii filmografie.

No a presne toto urobil Karel Vachek so svojimi filmami. Celkom zámerne. V Uherskom Hradišti to pritom nespáchal po prvý krát, svoju koláž predvádzal už na viacerých festivaloch a prehliadkach po svete a svoj kompilát vraj zakaždým trochu modifikuje. V špecifickej koláži už Vachek napríklad premietal všetky úvodné filmové kotúče svojich titulov, na LFŠ zvolil „tvorivú stratégiu“ posledného dielu. A tak sme s výnimkou Moravskej Hellas (ktorej druhý, záverečný diel je vzhľadom na celkovú metráž snímky predsa len prikrátky) a s výnimkou „Dalibora“3 videli filmovú kompozíciu, v ktorej sme okrem iného čítali aj rozsiahle záverečné titulky všetkých Vachkových filmov.

Nemusíme byť priaznivcami tvorby Karla Vachka, ale ak sme schopní - hoci aj s kritickými výhradami, ale jednak - akceptovať jeho osobité tituly z deväťdesiatych rokov, potom by nám väčšie problémy či nebodaj šok nemala spôsobovať jeho akákoľvek „vlastnoručná koláž“, nech ju tvoria ktorékoľvek krabice titulov. Pretože sofistikovanou kolážou sú vlastne aj jednotlivé Vachkove filmy z rokov deväťdesiatych, rozsiahle "filmové romány", v ktorých autor sebavedome narába väčšinou s voľne asociovanými motívmi, postavami, priestormi, témami.

Kúzlo umenia...

Ilustračné foto

Z čias, keď už bola filmová reč takmer zrelá, no ešte sa trochu vyvíjala4 a Jerzy Plazewski písal o nej dnes už trochu prekonanú a predsa stále podnetnú knihu, pochádza jedna milá a celkom výstižná anekdota. Na filmovom festivale v Locarne v roku 1965 premietali film Janusza Morgensterna Život ešte raz a premietač si pomýlil postupnosť jednotlivých dielov, dva kotúče filmu jednoducho odpremietal v opačnom poradí. Zhrozenému režisérovi však na veľké prekvapenie filmoví novinári po projekcii blahoželajú: "akéžeto odvážne, moderné rozprávanie! Originálne podanie príbehu, neobyčajná retrospektíva...!" Veru tak, vo filme zďaleka nemusí byť dva plus dva vždy štyri...

A (dobrá) správa nakoniec: majster Vachek spolu so svojim producentom Radimom Procházkom aktuálne pracujú na najnovšom filmovom epose o moci mágie, veštení, astrológii, o ich možných falošných silách a nekalom pôsobení na ľudí. Možno sa po dokončení ambiciózneho filmového projektu obohatí nielen režisérova filmografia o najnovší monumentálny titul, ale aj prípadná ďalšia vlastnoručná koláž vzrastie o niektorý z filmových kotúčov najnovšieho celovečerného filmového románu. Buďme trpezliví, nechajme sa prekvapiť!

Karel Vachek – vlastnoruční koláž 1963 – 2006
ČSSR, ČR, 1963 – 2006, 150 min
Scenár a réžia Karel Vachek
  • 26.7.2009
  • Na katedre pedagogicky pôsobí od roku 1994
  • Posledný diel z posledného filmu tetralógie Malý kapitalista: Kdo bude hlídat hlídače? Dalibor aneb Klíč k Chaloupce strýčka Toma sa v koláži nepremietal, kópia s anglickými titulkami putovala kdesi po svete
  • Čiže kdesi na prelome rokov päťdesiatych a šesťdesiatych