Festival>>Krakov 2012

Krakov 2012

Sedem dní s dokumentárnym filmom

jún 2012 Tomáš Hučko

Furt sa niečo deje v meste kráľovskom...

Pouličný umelec pod radničnou vežou
Pouličný umelec pod radničnou vežou

Kto prechádzal v sobotu 2. júna popoludní cez krakovský Rynek Główny, chvíľu možno ani nevedel, kam pozrieť skôr, čomu venovať pozornosť (či pred čím unikať...). Okrem obvyklých davov turistov, brázdiacich v týchto časoch obrovské námestie, sa ľudia v hojnej miere práve zhlukujú aj pri radničnej veži, na malej, ale hlučnej demonštrácii proti zámerom úradníkov radnice: do tónov dvoch gitarových virtuózov sa miešajú megafónom zosilnené plamenné apely rečníka, vyzývajúceho na podpis petície proti zavedeniu licencií pre pouličných umelcov mesta. Opodiaľ, na oficiálnom pódiu pri Sukienniciach sa v tom čase striedajú speváci, ktorí doprevádzaní stredne veľkým orchestrom interpretujú šansóny krakovského Festivalu francúzskych pesničiek. Na druhej strane Sukienníc, rovno pod pomníkom Mickiewicza je tiež rušno, až by sa hodilo napísať, že husto. V nepovolenej demonštrácii sa okolo pomníka zhromaždili mladí ľudia, preferujúci legálne užívanie marihuany. Bedlivo sledovaní sú jednotkami polície a mestských strážnikov, ich enormné nasadenie budí zrejme rešpekt, lebo po výzve sa zhromaždenie rozchádza. Zopár jedincov policajti legitimujú, zapisujú si ich údaje, oba tábory sa tiež navzájom hojne fotografujú a filmujú, ale všetko prebieha napokon v pomerne družnej atmosfére, ani priateľské úsmevy na oboch stranách barikády nie sú výnimkou.

Ale to ešte nie je z atrakcií mesta všetko. V sobotu večer pritiahnu davy záujemcov tiež obrovské nafukovacie makety drakov, vznášajúce sa nad Vislou, či plaviace sa na jej vlnách – všetko sprevádzané pôsobivou ilumináciou a s efektným akustickým podfarbením, korunované ešte impozantným ohňostrojom. To je večerná exhibícia tradičného festivalu drakov (Parada Smoków), ktorého hlavný bod dvojdňového programu - fascinujúci dračí sprievod – doslova obsadí celý Rynek v nedeľu napoludnie.

Demonštrácia proti licenciám a byrokracii
Demonštrácia proti licenciám a byrokracii

Začiatkom júna 2012 samozrejme nie je v Poľsku ľahké uniknúť ani aktuálnemu futbalovému ošiaľu. Spoločnými usporiadateľmi tohtoročných Majstrovstiev Európy vo futbale sú totiž Ukrajina a Poľsko. EURO 2012 je na každom kroku viditeľné aj v Krakove, hoci v kráľovskom meste sa žiaden zo zápasov nehrá. No tu sú „stacionované“ futbalové výpravy Anglicka a Holandska, a na štadiónoch miestnych klubov tieto reprezentácie aj trénujú. A pravdaže aj v Krakove žije množstvo národných „białoczerwonych“ futbalových „kibicov“ (fanúšikov), ktorým je súboj o koženú mičudu na zelenom trávniku nado všetko.

Všeličo sa teda na prelome mája a júna deje v Krakove. Ale keď na slávnostnom otvorení (v pondelok 28. mája) z pódia kina Kijów primátor mesta Jacek Majchrowski hovorí o tom, ako je pre Krakov jeden z najstarších európskych krátkometrážnych filmových festivalov významný, zdá sa, že nejde celkom len o zdvorilostné formulácie. Za viac než polstoročnú históriu sa mesto so svojim špecifickým filmovým podujatím celkom zákonito zžilo. O prospešnej symbióze mesta s podujatím svedčí viacero znakov a javov, evidentné už na prvý pohľad je napríklad to, že meno mesta je neoddeliteľnou súčasťou oficiálneho názvu filmového podujatia. A keby už nič iné, tak o dobrom spolunažívaní svedčí aj to, že po slávnostnom otvorení festivalu sa účastníci tradične stretávajú na recepcii poriadanej primátorom. S pohárom dobrého vína v ruke a s čímsi dobrým pod zub sa začína perný festivalový týždeň.

Perný filmový týždeň

Pred festivalovým centrom kina Kijów
Pred festivalovým centrom kina Kijów

Sedem dní na desiatkach projekcií v pol tucte kinosál, viac než tucet sprievodných podujatí, no predovšetkým stovky titulov filmov a tisícky premietaných minút. To je v kocke Krakovský filmový festival. V tradičnom termíne na prelome mája a júna (28.5 – 3.6) sa konal už 52. ročník jedného z najstarších európskych krátkometrážnych festivalov.

Riport o krakovskom podujatí neprinášame na stránkach DOKO po prvýkrát (pozri tiež články o ročníkoch 2009, 2010 a 2011). A hoci sa v podobe podujatia pestujú aj viaceré z minulosti overené formy a niektoré rituály, nemožno tvrdiť, žeby festival nejako ustrnul v starých konvenciách či klišé. Naopak, každoročne prekvapuje sviežim dojmom a dynamickým výrazom. Už druhý rok napríklad aj vďaka progresívnemu grafickému dizajnu, ktorý sa opäť zaslúžil o jedinečnú vizuálnu komunikáciu podujatia, neprehliadnuteľnú aj v rušnom živote mesta na prelome jarných mesiacov.

V súlade s týmto grafickým konceptom je riešený nielen výtvarný šat festivalového centra kina Kijów na Aleji Krasińského, plagátová či vlajková výzdoba v uliciach centra a na Rynku, ale napríklad aj layout katalógu a ďalších sprievodných tlačovín, či zvučka každodenných televíznych reportáží. Podobne ako minulý rok, i tentokrát poslúžili tvorcom konceptu charakteristické výjavy požičané z jednotlivých filmov festivalu, a to nielen súťažných.

Krakovský filmový festival, to nie sú len súťažné filmy. Z hľadiska celkovej minutáže sa tento rok mimo súťaž premietlo dokonca takmer raz toľko titulov (6149 minút, 119 filmov), ako v jednotlivých súťažných kategóriách (3251 minút, 108 titulov). V programe festivalu sa už tradične prezentujú tri kinematografické druhy, krátke hrané a animované filmy, no a jednoznačne prevažujú dokumenty: zo súťažných 108 titulov bolo dokumentárnych 57, zo 119 nesúťažných titulov bolo dokumentov 79. Súťaže v Krakove prebiehajú tri. Filmy všetkých troch druhov – hrané, animované a dokumentárne obsahuje medzinárodná súťaž krátkych filmov, ich minutáž je limitovaná do 30 minút. Medzinárodná súťaž dokumentov je obsadená s filmami dlhšími ako 30 minút, v tomto roku to boli presne dve desiatky titulov. Ich stopáž sa pohybovala predovšetkým v blízkosti dvoch typických minutáží: okolo hodiny, alebo okolo “celovečerných“ deväťdesiatich minút. A napokon je súčasťou festivalu ešte dôležitá súťaž národná, v ktorej popri hraných a animovaných filmoch súťažia aj poľské dokumenty.

Z priečelia kina Kijów s výjavom z víťazného filmu Kokvinnorna / Women with Cows
Z priečelia kina Kijów s výjavom z víťazného filmu Kokvinnorna / Women with Cows

Možno je to intuícia, možno šťastná náhoda, ale tvorcovia grafického dizajnu si pre obsah ústredného plagátu (zdobiaceho okrem iného aj priečelie festivalového centra) zvolili práve výstižný motív zo švédskeho dokumentu Kokvinnorna / Women with Cows (slovenský názov filmu Mliečne sestry je inšpirovaný nie celkom presným, ale v podstate výstižným poľským prekladom Mleczne siostry), ktorý napokon získal hlavné ocenenie festivalu: Zlatého draka za najlepší dokumentárny film.

Väčšina nesúťažných podujatí festivalu sa odohrávala v kinách, situovaných v centre mesta: v Kine Mikro, v Kine pod Baranami, v kine Agrafka, v letnom Kine pod Wawelem, či v sále „Pod Kruki“ Medzinárodného centra kultúry, ale aj inde.

Veľká sála kina Kijów bola vyhradená predovšetkým súťažnému programu. Tu sa spravidla v piatich denných blokoch projekcií premietali tituly všetkých súťažných kategórií. A jednotlivé súťažné, no i niektoré nesúťažné tituly bolo možné priebežne či dodatočne pozrieť aj na monitore niektorého z počítačov v Industry Zone. V porovnaní s niektorými inými festivalmi tu tlačenica nebola, nejaký box bol vždy voľný...

Pred festivalovým centrom
Pred festivalovým centrom

Vo veľkej sále Kijowa sa na otvorení festivalu premietal nesúťažný celovečerný hudobný dokument Kevina Macdonalda Marley, o živote legendárnej postavy hudby reggae. Tu sa v strede týždňa konala i slávnostná premiéra najnovšieho celovečerného dokumentu predsedu medzinárodnej poroty dokumentov Jaceka Bławuta Wirtualna wojna (Virtuálna vojna). A na pódiu veľkej sály prevzala čestnú cenu Draka drakov (Smok Smoków) ako vôbec prvá žena česká dokumentaristka Helena Třeštíková. Ocitla sa tak v spoločnosti - dosiaľ výlučne mužskej - predchádzajúcich laureátov ocenených za prínos svetovej kinematografii, ktorú tvoria osobnosti ako napríklad Jan Lenica, Raymond Depardon, Jan Švankmajer, Werner Herzog, Albert Maysles, Jurij Norstein, Kazimierz Karabasz, Raoul Servais, Allan King či Jonas Mekas. Po ceremónii sa premietol hádam najznámejší a dosiaľ najúspešnejší Třeštíkovej celovečerný dokument René.

Festival v znamení Blížencov, od prvej štvrte Mesiaca takmer až po spln

Keď sa v pondelok Krakovský festival začínal, už niekoľko dní sme boli v znamení blížencov. Slnko vychádzalo zhruba o pol šiestej, zapadalo okolo pol deviatej večer. Až do štvrtka bolo veľmi príjemné, slnečné a teplé počasie, až nadmieru kompenzované vo veľkej sále kina Kijów klimatizáciou (kto teda nepozná miestne pomery, mohol oblečený pod dojmom vonkajších teplôt mrznúť na súťažných projekciách...). V piatok sa počasie radikálne zmenilo, až do záveru festivalu bolo súčasťou krakovských exteriérov zachmúrené nebo aj občasné zrážky. Nešlo však o nič dramatické, veď ideálnym azylom mohlo byť práve festivalové kino.

Keď sa 52. ročník Krakovského filmového festivalu začínal, Mesiac práve dorastal do prvej štvrte (v utorok). Kým sa skončil, na zachmúrenej večernej oblohe sa spomedzi mrakov predieral takmer plný kotúč Mesiaca. Záverečný banket sa v reštaurácii v romantickom zákutí na brehu Visly za výdatného lejaku skončil vlastne až v pondelok nadránom. Mesiac práve dorástol do splnu...

Z výsledkov

Takmer spln Mesiaca nad Krakovom v nedeľu podvečer
Takmer spln Mesiaca nad Krakovom v nedeľu podvečer

V súťaži dokumentárnych filmov 52. ročníka Krakovského filmového festivalu získal Strieborný roh za najlepší stredometrážny dokument dánsky titul Klovn for livet / The Kid and the Clown (Dieťa a klaun) režisérky Idy Grøn.

Strieborný roh za najlepší celovečerný dokument získal David Fischer z Izraela za titul Six Million and One (Šesť miliónov a jeden).

Zlatý roh za najlepší dokument (bez ohľadu na minutáž) získal švédsky film Kokvinnorna / Women with Cows (Mliečne sestry) režiséra Petra Gerdehaga.

V súťaži krátkometrážnych filmov bol ako najlepší dokument Strieborným drakom vyznamenaný rumunský film 24 galeti, 7 soareci, 18 ani / 24 Buckets, 7 Mice, 18 Years (24 vedier, 7 myší, 18 rokov preložili usporiadatelia do poľštiny v zjednodušenej a celkom výstižnej podobe: Zo dňa na deň) ktorý nakrútil Marius Iacob.

Spomedzi všetkých krátkych filmov vybrala porota za najlepší film súťaže americko španielsky dokument Odysseus´Gambit (Gambit Odysea), ktorý nakrútil Alex Lora. Získal Zlatého draka.

V národnej súťaži získal Strieborného lajkonika za najlepší dokument film Jaceka Piotra Bławuta Samotność dzwięku (Samota zvuku).

Aj v poľskej súťaži spomedzi všetkých filmov (všetkých druhov) ako najlepší ocenila porota Zlatým lajkonikom dokument - Uwikłani (Zapletení), ktorý nakrútila Lidia Duda.

Z Krakova mediálne: obrazom a zvukom
Krakovský filmový festival v pohyblivých obrázkoch
Smok Smoków pre Helenu Třeštíkovú
Ocenenie za prínos svetovej kinematografii do rúk českej dokumentaristke
O čom nie sú dokumenty, o čom sú...
Súťaž dokumentov na 52. Krakovskom filmovom festivale
Kokvinnorna (Women with Cows)
Ženy a kravy, alebo staroba na švédskej farme. V pôsobivom dokumente s otázkami
Pod sluncem tma
Dokument, či prípadová štúdia?