Festival>>INPUT 2009>>Operation Filmmaker

Operation Filmmaker

Medzi Bagdadom a Hollywoodom

leto 2009 Tomáš Hučko

V časoch, keď sa Američanom v rámci „Operácie iracká sloboda“ podarilo pomerne rýchlo vojensky dosiahnuť a ovládnuť hlavné mesto Bagdad, boli celosvetové elektronické médiá zahltené najprv impozantnými obrazmi postupujúcich vojsk a dobytých území. Pomerne skoro po prvých flashoch bojovej defilády, zajatých zúbožených irackých vojakov, oslobodených a nadšených obyvateľov, rúcaných Saddamových sôch a iných jednoznačných motívoch vojenského ťaženia prinášali západné média postupne aj sofistikovanejšie obrazy ovládnutej krajiny. Z tohto druhého sledu, práve po prvom roku od započatia invázie, je aj reportáž hudobnej stanice MTV, ktorá do prúdu pomedzi vysielané aktuálne popové príspevky zaradila aj sedem minútový portrét mladého študenta bagdadskej filmovej školy. Dvadsaťpäťročný Muthana v tej zručne urobenej reportáži (autor: David Schisgall) chodí po dobytom meste, sprevádza nás po priestoroch zdevastovanej filmovej školy – tam, kde sa donedávna študentom premietali filmy, ležia medzi kopami tehál obhorené zvyšky filmových pásov, v rozvalinách rozoznávame filmovú strižňu, zvukové pracovisko. Muthana v reportáži spomína tiež na chvíle, keď prebiehali boje, hovorí o tom zhruba slovami: „sedeli sme doma, nebol prúd, lietali bomby, čakali sme na smrť“. Ale Muthana to napokon prežil a v reportáži sa s optimistickým a nepochybne sympatickým úsmevom na tvári zveruje zo svojho veľkého sna, že by sa jednak chcel stať úspešným filmovým režisérom.

Reportáž MTV videl vo vysielaní americký herec a režisér Liev Schreiber, dostáva a v zápätí i realizuje nápad: doslova vyrve mladého Iračana z jeho neľahkého osudu, zariadi, aby mladíka posadili na lietadlo a z ruín Bagdadu ho „transplantuje“ rovno do Prahy, do kolektívu filmového štábu práve nakrúcaného hollywoodskeho projektu Everything is Illuminated. Tak sa akosi na okraji veľkej americkej „Operácie iracká sloboda“ rodí malá, hollywoodska operácia „Filmár“. No aby to malo nejaký „hlbší“ význam, aby filmársky počin nezostal utajený, povolávajú k spolupráci americkú dokumentaristku Ninu Davenport, aby o tom nakrútila film, dokument.

Od tých čias je pracovitá Nina Muthanovi stále v pätách. Sleduje ho od chvíľ jeho prvotného nadšenia z nového prostredia, v historickom centre starobylej Prahy a na filmovom pľaci, kde sa nestrieľa z pravých zbraní a nevybuchujú ozajstné bomby (nanajvýš prskajú nejaké tie special effects), kde sa všetko krúti okolo zbožňovanej filmovej kamery a filmových hviezd (Eliah Wood v hlavnej úlohe nakrúcaného hraného filmu Everything is Illuminated). Nina je tam so svojou kamerou aj vo chvíľach prvých pochybností Muthanu, ale aj vo chvíľach rozčarovania druhej strany - producentov, v okamihoch, keď sa naštrbuje ich vzájomný vzťah, lebo vychádza na povrch, že mali odlišné predstavy a očakávania. Muthana musí revidovať svoju ilúziu o úžasnej a priamej kariére vo filmovom svete, od začiatku dostáva totiž skôr banálne úlohy – kopíruje stránky scenára, roznáša kávu... Producent hollywoodskeho filmu a „spoluzachránca“ tiež neskrýva rozčarovanie, keď v synchrone v dokumente hovorí o svojich sklamaniach s nevďačným Muthanom. Svoje predstavy približuje asi v tomto duchu: „mal by sa viac snažiť, mal by byť režisérovi neustále k dispozícii, striehnuť, či nemá chuť na kávu, či nepotrebuje niečo iné, akú kávu má najradšej... tak by na seba najlepšie upozornil, zapísal by sa“.

Ilustračné foto

Skráťme opis poldruha hodinového dokumentu. Nemá totiž význam detailne tu opisovať narastajúce nedorozumenia, istú neschopnosť aj nespoľahlivosť Muthanu v protiklade k pragmatickosti ľudí sveta veľkého filmu. Položme si skôr otázku, prečo to všetko s veľkou obsesiou Davenportová sleduje, zaznamenáva, predostiera divákovi? Prečo to robí, prečo to nakrúca? Aké z toho vyplýva posolstvo? Žeby peripetie irackého mladíka v západnom svete mali byť akýmsi podobenstvom zadrhávajúcej sa veľkej irackej operácie (ktorej ikonografiu v podobe obrazového spravodajstva, ktoré Muthana pochopiteľne pravidelne sleduje na televíznej obrazovke režisérka nápadito vplieta do priebehu diania v mierovej Európe)? Čosi v tomto zmysle autorka naznačuje na internetovej stránke svojho filmu1, takýto výklad by som však považoval za pomerne zjednodušujúci. Odmietam prijať interpretáciu, že trampoty a nedorozumenia sympatického, trochu ešte nezrelého chlapca a trochu aj hochštaplera Muthanu sú akýmsi kľúčom, s pomocou ktorého by sme mali byť schopní lepšie pochopiť, prečo sa v Iraku po viac než roku od operácie (a aj neskôr) Američanom nedarí. O tom sklamania, nezdary nejakého Muthanu predsa nemôžu vypovedať, určite nás o ničom nepresvedčia. Tak prečo sa však Devenportová tak vytrvalo Muthanu drží? Prečo sleduje jeho osudy aj potom, keď hollywoodsky štáb už dávno opustil Európu a Iračanovi sa podarí dostať na súkromnú filmovú školu do Londýna? Prečo Muthanu obsedatívne prenasleduje s kamerou aj vtedy, keď on si to už nepraje, a dovolil by to, keby za to dostal od dokumentaristky nejaké peniaze (Muthanovi sa jednak priebežne darí určité finančné čiastky od Davenportovej vylákať). Bez riadneho kontraktu, bez honoráru sa Iračan od istej chvíle odmieta nechať filmovať. No Davenportová nakrúca podľa možností ďalej. V diskusii pri uvedení filmu v rámci televíznej konferencie INPUT 2009 režisérka hovorí, že v konečnej podobe filmu sú potýčky a inzultácie použité len v miernejšej forme, hrubšie veci zostali na strihacom stole.

Poldruhahodinový film napokon finišuje s otvoreným koncom. Režisérka Muthanovi v jednom momente jednak dala zbohom (čiže mu dala pokoj). Muthana si podľa informácií z titulkov kliesni vlastnú cestou vo filmovom svete, Davenportová ukončila nakrúcanie a má hotový film. Otázky o jeho posolstve, zmysle však zostávajú nastolené. Načo to všetko bolo dobré? Pravda, nakrútené a zostrihané to bolo dobre, má to spád, je to pútavé kino...

V spomínanej diskusii na INPUT-e popri ováciách a prevažujúcom kladnom prijatí zazneli aj dva spochybňujúce postrehy, dve pripomienky. Tá prvá bola lakonická a výstižná. Niekto z pléna sa totiž režisérky opýtal, či dokáže svoju kameru aj vypnúť, či vie, kde sa to vypína... A niekto iný obvinil režisérku dokonca z typického amerického koloniálneho prístupu: „ty máš svoj film, dostala si zaň peniaze, premieta sa po celom svete, dostávaš zaň ceny, predáš ho... Ale čo tvoj hrdina? Čo z toho má on, ako k tomu príde on? “

Rovnako, ako nepovažujem zlyhania mladého Muthanu v západnom (filmovom) svete za výstižnú metaforu amerických problémov v Iraku, nemyslím si ani, že film americkej režisérky by bol jednoznačne výrazom nejakej americkej koloniálnej nadradenosti. Ale jednako dojem z filmu, že autorka svoj dokument nakrúcala a dokončila pod sporným osobným tvorivým imperatívom: mať atraktívnu, kontroverznú tému za diskutabilnú cenu (tvrdiť, že za každú cenu by bolo jednak prehnané) je pomerne silný. A dojem z remeselne zvládnutého a tematicky zaujímavého filmu je tak pomerne rozpačitý.

Operation Filmmaker
Operácia filmár
USA, 2007, 90 min
Kamera Nina Davenport
Strih Nina Davenport, Aaron Kuhn
Scenár a réžia Nina Davenport