Festival>>INPUT 2009

INPUT 2009

Verejné televízie vysielajú dokumenty. Niektoré...

máj 2009 Tomáš Hučko

Dokumentárne filmy na INPUT-e

INPUT sa konal pod strechou varšavského Paláca kultúry a vedy
INPUT sa konal pod strechou varšavského Paláca kultúry a vedy

INPUT, to je vtipný akronym, ukrývajúci začiatočné slabiky a písmená pojmu INternational PUblic Television – medzinárodná verejná televízia. Cudzie slovo input však predovšetkým znamená vstup. Pomenúva vo všeobecnosti to, čo vchádza do nejakého systému alebo procesu, spravidla s cieľom určitých zmien a vytvorenia outputu – výstupu. A práve o to ide medzinárodnej televíznej konferencii s príznačným názvom INPUT1. Od roku 1977 sa koná každoročne vždy v inom meste, s obľubou striedajúc aj svetové kontinenty. Predovšetkým v pracovnej atmosfére sa stretávajú tvorcovia a producenti, aby si vybrané, inovatívne a neraz i kontroverzné televízne programy určené pre verejnoprávne vysielanie premietli, navzájom hodnotili a diskutovali. INPUT, to nie je klasický filmový či televízny festival, nerozdávajú sa tu ocenenia, nie je to ani obchodný či výmenný trh s programom. Myšlienka jedinečnej konferencie vznikla už pred viac ako tridsiatimi rokmi s jednoznačným cieľom: podnietiť širokú a hlbokú diskusiu o verejných médiách a ich roli v spoločnosti, a to predovšetkým na príklade vybraných podnetných programov.

V polovici mája 2009 sa konal INPUT vo Varšave, bolo to vôbec po prvýkrát v postkomunistickej krajine, hoci mnohé bývalé krajiny tzv. východného bloku sa aktivít INPUT-u už dlhšie úspešne zúčastňujú. Slovensko zatiaľ nie.

V troch sálach varšavského Paláca kultúry a vedy v samom centre metropoly sa premietalo celkom 83 programov rôznych druhov a žánrov. Hrané i dokumentárne filmy, televízne magazíny, investigatívne publicistické relácie, talkshow a iné zábavné relácie, programy pre deti. Medzinárodná výberová komisia ich do programu vyberala najmä s ohľadom na to, aby podnietili diskusiu o podobe a smerovaní televízneho vysielania vo verejnom záujme.

Pracovná atmosféra na INPUT-e
Pracovná atmosféra na INPUT-e

Zaujímavú diskusii vyvolalo aj niekoľko dokumentárnych titulov, ktoré odvážne, alebo rozšafne – to je vec názoru, prekročili tradičné ponímanie hraníc filmového druhu. Napríklad nezvyčajným rozsahom rekonštrukcie v izraelskom dokumente režiséra Davida Ofeka Príbeh Nikolaia a právo na návrat: hlavný hrdina po ôsmich rokoch ešte raz - pred kamerou - odohrá príbeh svojej emigrácie z Rumunska do Izraela. Americký dokument režisérky Niny Davenportovej Operácia filmár nastoľuje zas otázku o únosných hraniciach ovplyvňovania osudov ľudí filmármi. Ambiciózna dokumentaristka sleduje s kamerou svojho hrdinu – bagdadského študenta filmovej školy po americkej invázii do Iraku. Mladíka Muthanu, z popudu producentov dokumentu „transplantovaného“ z bagdadských rozvalín do hollywoodského sveta filmu sleduje Davenportová v priebehu poldruha roka, aj potom, čo si to objekt jej záujmu už neželá. Nepochybne kontroverzný je aj belgický poldruhahodinový dokument 14-18 Hluk a zbesilosť, ktorý „navaril“ podmanivý obraz prvej svetovej vojny. Režisér Jean-François Delassus v snahe o sugestívnu interpretáciu tragédie ľudstva zo začiatku minulého storočia, upadajúcej pomaly pod nánosom času a v tieni aktuálnejších krvavých konfliktov do zabudnutia, stvoril svojho fiktívneho hrdinu, subjekt - rozprávača mimo obraz, ktorého osobný komentár sprevádzajú bohaté obrazové archívy, dodatočne nielen oruchované ale dokonca ozvučené replikami, a v obraze kolorované. Je takáto manipulácia s archívnym materiálom únosná, nech sú ciele diela akokoľvek šľachetné, pýtali sa v diskusii po filme viacerí.

Asi to bude trocha symptomatické, že na Slovensku zrejme nikto nevie, čo je to INPUT. Slovné spojenie verejno - právna televízia sme začali skloňovať vlastne len pred 20 rokmi, keď sa v slobodných podmienkach hľadal zmysluplný model fungovania médií. Odvtedy sa podarilo zaviesť tzv. duálny systém, komerčné televízie sa celkom dobre ujali, ale v diskusiách a v neraz jalových sporoch o výklad toho, čo to vlastne televízia vo verejnom záujme je, sme sa, zdá sa už unavili. Nemožno tvrdiť, že by sme také vysielanie nemali celkom, ale vzniká skôr náhodne, nerastie a nerozvíja svoj potenciál. Naopak, kde - kto už princíp verejnoprávnej televízie u nás odpísal ako prežitý.

Nuž priebeh varšavského INPUT-u vyvracia aj tieto domáce predsudky. Ak už pre nič iné, tak len preto, lebo z bohatého zastúpenia dokumentárnych filmov v programe INPUT-u vyplýva, že verejnoprávne televízie ich vysielajú, niekedy ich aj vyrábajú alebo aspoň na výrobe dokumentov participujú. Väčšina premietnutých televíznych programov a dokumentárnych filmov tohtoročnej konferencie je navyše dôkazom toho, že práve verejnoprávne vysielanie môže byť podnetným tvorivým prostredím, v ktorom vznikajú nielen nespochybniteľné hodnoty, ale v ktorom sa tiež vytvára priestor a porozumenie pre hľadanie nových, odvážnych a neraz aj riskantných tvorivých foriem, pravda aj s rizikom omylov.

A napokon dobrá správa pre všetkých, ktorí ešte neprestali veriť v zmysel televízie vo verejnom záujme: jedinečná konferencia sa o rok (v máji 2010) ešte viac priblíži k Bratislave, bude sa konať v neďalekej Budapešti.

Z otvorenia INPUT-u
Z otvorenia INPUT-u
14-18 Noise and Fury
Hluk a hrôzy prvej svetovej vojny v (príliš) atraktívnom balení
Operation Filmmaker
Medzi Bagdadom a Hollywoodom
The Tale of Nicolai & the Law of Return
Rekonštruovaný príbeh Nikolaia z Rumunska o jeho kurióznom „návrate“ do Izraela
My Street
Britská ulica podľa Sue Bourne
  • www.input-tv.org