Nakrúcať dokument je niečo ako baliť babu na ulici
Peter Kerekes hovorí o svojej filmovej ceste objavov a prekvapení
...ja som proste veľký tučný Maďar, ktorý sa schovať nedokáže. Ja realitu nedokážem zachytiť nenápadne. Nie som ani pokojný typ, mám extrovertnú povahu, keď niekto príde, začnem hneď riešiť, organizovať, rozprávať, a preto sa ľudia skôr prispôsobujú mne, ako ja im. Sú filmy, ktoré v živote nenatočím. Môžem ich mať krásne vymyslené, vybásnené, ale nedokážem ich spraviť, pretože sa na to nehodím svojou fyziognómiou. (celý článok)
„Fapados“ Filmszemle
43. ročník tradičnej národnej prehliadky
Mnohí prorokovali jej zánik, minuloročná oneskorená májová prehliadka mala byť „posledným filmovým predstavením“. No nebola. Začiatkom februára 2012 sa v secesnej Uránii na štyri dni zišla rodina maďarských filmárov a ich priaznivcov, aby demonštrovali svoju rozmanitosť, ako aj vzájomnú spolupatričnosť, solidaritu. A tiež nezávislosť od akejkoľvek moci, napríklad politickej. Filmári očakávajú adekvátny, transparentný a demokratický kinematografický systém... (celý článok)
24
Ambiciózne české videoleporelo, ktoré spolu nedrží
Prečo to nevyšlo? Nuž zrejme najmä preto, že viac než riskantný je základný dramaturgický koncept takmer hodinového dokumentu: vytváralo ho dvadsaťštyri českých režisérov (aj režisériek), každý si vybral jednu dennú či nočnú hodinu a na jej „pôdoryse“ nakrúcal, čo uznal za vhodné, podmienkou bolo, aby výsledný autorský príspevok do mozaiky mal dĺžku rovné dve minúty. Už tu je však ukryté jadro problému - nie v stopáži ako takej, hoci je v dokumente pomerne neobvyklá... (celý článok)
Druhý dych v obrazoch
Filmová impresia z krakovského festivalu
Je to fotogenické podujatie, ak to takto možno napísať. Lebo sa tam „furt“ niečo deje, lebo okrem zopár zaujímavých filmov a množstva titulov, ktoré provokujú k úvahám, sa to v Krakove vždy hemží aj zaujímavými ľuďmi, ktorých možno stretnúť nielen v kine, ale aj na viacerých sprievodných podujatiach. 51. ročník Krakovského filmového festivalu akoby skutočne chytil druhý dych. DOKO bolo pri tom a v krátkej filmovej reportážnej impresii sme sa pokúsili čo – to z tohto dychu a ducha podujatia zaznamenať. Napokon, druhý dych a duch podujatia posúďte prosím sami, stačí kliknúť... (celý článok)
Dokumentárne filmy v Krakove
Dokumenty internetového veku
Vyrovnávanie sa s otázkami životného poslania je ústrednou témou časozberného dokumentu My Reincarnation známej americkej dokumentaristky Jennifer Fox. V priebehu dvoch desaťročí autorka mapuje, či na základe archívneho materiálu dokladuje vývoj vzťahu mladého Yeshiho a jeho otca, tibetského guru. Chögyal Namkhai Norbu žije od mladosti v talianskom exile, je váženou hlavou tamojšej budhistickej komunity. Yeshi si čoraz viac uvedomuje aj výzvu pokračovať v otcovom poslaní. (celý článok)
Žijeme na hranici
Filmová impresia z Cieszyna s prvkami medzivojnovej avantgardy a westernu
...zhruba tieto motívy som sa pokúsil skĺbiť do podoby krátkej, čosi vyše desaťminútovej filmovej impresie, na ktorej zhliadnutie teraz všetkých čitateľov DOKO srdečne pozývam. No a samozrejme ďalším z motívov, ktorý jednoducho nemožno prehliadnuť a nezahrnúť do akejkoľvek správy o Kine na hranici – je podmanivá kulisa samotného Cieszyna, ale tak trochu i Českého Těšína (napokon, napriek hranici patria akosi k sebe...). (celý článok)
Obrázky z Košíc
Krátka filmová impresia z festivalu DOCsk 2011
Košice sú pekné, príjemné miesto, je zbytočné zdôrazňovať, že mesto je ideálnou „kulisou“ pre každé kultúrne podujatie. Napokon, onedlho bude Európskym hlavným mestom kultúry. „Stolicou“ slovenského dokumentu boli Košice niekoľko dní v polovici apríla, dúfajme, že to tak bude aj o rok a potom znovu a znovu. Kúsok atmosféry z tohtoročného festivalu si teraz môžete pripomenúť v krátkej impresii z DOCsk 2011. Okrem iného v nej uvidíte a vypočujete si Miša Suchého, na exkurzii v mestskej plavárni, kde sa pred rokmi nakrúcal film 66 sezón, prehovoria režiséri Peter Kerekes a Jan Gogola ml. Krátka filmová impresia sa končí ozajstným happyendom... (celý článok)
Etnofilm Čadca 2010
16. ročník medzinárodného filmového festivalu o etnológii, sociálnej a kultúrnej antropológii
Takmer prázdne sály na väčšine projekcií. V programe avizovaný titul sa nepodarí odpremietať, lebo dodané DVD si nerozumie s prehrávačom, pokusy o kompromis (prepisy do iných videoformátov) aj iné alternatívy (iné prehrávače) zlyhávajú. Program projekcií je v priebehu dňa niekoľkokrát zmenený, informáciu o zmene zmeny hlása prilepený papier na vchode do sály. Tradične dobrá je však opäť pokojná, príjemná, takmer rodinná atmosféra festivalu (celý článok)
Jonas Mekas a jeho krakovská proklamácia
Obrana „celuloidu“ a „šestnástky“
Filmy treba uchovávať jedine ako filmy, nie na videu. Nemôžete ich zachovať ani na videu, ani v digitálnej podobe, pretože to všetko sú iné médiá. To, čo sa nakrútilo na film, musí sa uchovať ako film, čo vzniklo na videu, má byť zachované na videu. Nemali by sme prenášať video na film, je to smiešne, nemali by sme zväčšovať šestnástku na tridsaťpäťku, je to absurdné (celý článok)
Som niekde uprostred toho...
Rozhovor s Viliamom Poltikovičom o slobode a radosti tvorby a života
S Viliamom Poltikovičom sa môžete porozprávať aj o dokumentárnom filme, napríklad o jeho poetike a súčasných trendoch podmienených aktuálnym stavom technológií. Ale tak, ako keď sa s ním bavíte o jeho dojmoch z Peru, a po chvíli nezostávate len pri zaujímavostiach o ufónoch a iných kuriozitách, ani pri rozhovore o dokumente nepreberáte spolu len otázky formátov, štýlov a foriem či rôzne praktické aspekty nakrúcania. Dostanete sa aj k otázkam podstatným (celý článok)
Vítejte v KLDR!
Pútavé dovolenkové video z exkluzívnej destinácie
Jeden z účastníkov zájazdu si pri ubytovaní v apartmánoch kdesi na kórejskom vidieku všimol, že pod kobercom, zrejme ako nejaká izolácia, sú rozložené papiere. Prekvapilo ho, že to boli listy školských zošitov. Na svoj „objav“ prišiel turista celkom náhodne, možno že z obyčajnej zvedavosti jednoducho zodvihol roh koberca, čo následne predviedol aj pred kamerou, vraviac: „Musíme zvedat tu slupku korejskou...“ Ktovie, o čom vlastne mal svedčiť nález tých zošitov (o čo sú prekvapivejšie, ako povedzme „klasické“ izolačné noviny?) Ale pokiaľ ide o preniknutie pod „slupku“ kórejského života, možno povedať, že sa to dokumentom Vítejte v KLDR! žiaľ skoro vôbec nepodarilo (celý článok)
Česká radost v Jihlave
Neľahká cesta k balansu...
...spúšťačom myšlienky festivalu bolo vraj premietanie filmov a následná diskusia s režisérkou Olgou Sommerovou kdesi na jihlavskom gymnáziu, kedysi na jar roku 1997... Hoci sa v priebehu rokov Jihlava stala evidentne skôr platformou filmárov „Vachkovej školy“, nemožno si v jednotlivých ročníkoch nevšimnúť zakaždým aj zastúpenie niektorých „neutrálnejších“ tvorcov či autorov stojacich mimo dominantné názorové a generačné zoskupenie, čo možno ešte neznamená rovnovážnosť (napokon, niet dôvodu, aby bola absolútnym ideálom festivalu), ale možno svedčí aspoň o snahe „udržať balans“... (celý článok)
Karel Vachek v Jihlave
Okrúhle životné jubileum a reality show
"Když v komkoliv najdete zalíbení, ptejte se v duchu všech svých předchozích oblíbenců: Je to ten pravý do naší společnosti? Řeknou-li ano, živé i mrtvé autority, jimiž jste se obklopili, buďte rádi - řeknou-li ne, nebuďte nešťastni, zůstaňte zvědaví, ale neotvírejte se příliš pochybnému příchozímu, věrte mi, že i hlupáci a mizerové se vzájemně hledají, až se najdou - s jedním narazíte hned na celý spolek, a pak se braňte!" (celý článok)
Powrót statku
Návrat lode v dobovom filmovom štýle, s nadčasovým vyznením
Vraj je to jediný poľský ozajstný cinéma – vérité. Navonok prostá reportáž zo zaujímavej udalosti: z Ameriky na palube zaoceánskej lode Bathory prichádzajú na svoju prvú návštevu Poľska príslušníci predvojnovej generácie emigrantov. Píše sa rok 1963. Reportér (mimo obraz) sa prevažne starších ľudí pýta na ich očakávania. Ten film je nepochybne zaujímavým dobovým svedectvom. Pripomína nám časy, keď sme žili v rozdelenom svete, kde sme na jednej strane mali náš „biedny život“ a pestovali sme si obdiv a ilúzie (že boli občas prehnané vieme až dnes) o živote na Západe, v Amerike... (celý článok)
Stretnutia a zápasy
Nepriatelia ľudu a pomníky obetiam
V dokumentárnej súťaži Krakovského festivalu sa premietal aj takmer hodinový ukrajinský dokument Ja pamiatnik sobi (Som pomníkom sám sebe), ktorého režisér Dmytro Thiazlov, absolvent akadémie v Kyjeve patrí tiež k mladšej generácii filmárov. Film je portrétom trochu exentrického dôchodcu Sergeja Petrova - Hvatova z malej ukrajinskej viesky Ivaniči, ktorý v posledných rokoch sám vytvoril a v okolí osadil asi stovku pomníkov tamojším ľudským obetiam. Sú to padlí rôznych bojujúcich strán, ale nie raz aj civilisti, ktorých krv sa na pôde západnej Ukrajiny v krutom minulom storočí preliala. Dôchodca stavia pomníky nielen padlým Ukrajincom (bojujúcim v službách a záujmoch Sovietskeho Zväzu, ako aj bojovníkom nacionalistickej ukrajinskej armády UPA), ale aj Nemcom, Poliakom, Židom, a iným. (celý článok)
Život je niekde inde?
Krátke a najmä dlhé rodinné dokumenty v Krakove
Autor Kaleo La Belle, narodený v roku 1973 na havajskom ostrove Maui je dieťaťom „detí kvetov“. Keď sa postupne zo životného štýlu hippies vytratilo nadšenie, rozišli sa aj Kaleovi rodičia, matka s malým synom sa presťahovala do Portlandu. Otec Cloude Rock La Belle, žijúci na pacifickom pobreží sa však za uplynulých štyridsať rokov veľmi nezmenil. Teraz má syn sám deti a vôľu sa s otcom stretnúť opäť a vyjasniť si niektoré otázky. A pravda, nakrútiť o tom dokument. 95 minútový film Beyond This Place nakrúca autor sám počas spoločnej bicyklovej túry v podmanivej horskej scenérii amerického severozápadu. (celý článok)
Ucieknijmy od niej
Rodinná dokumentárna telenovela vo filme Marcina Koszałku Utečme od nej
„Obnažovanie súkromia sa stalo pliagou našich čias. V ére exhibicionistických talk show čoraz menej prekvapujú intímne spovede ľudí, ktorí si oko kamery a mnohomiliónovú verejnosť pomýlili so spovednicou či váľandou psychoanalytika“, píše vo svojom texte výstižne Anita Piotrowska. Nedá sa neopýtať, prečo Koszałka vôbec tento film nakrútil? O čom to celé je? So smrťou svojich blízkych sa napokon musí vysporiadať každý sám, absolútna väčšina ľudí rieši a bilancuje vzťahy so svojimi príbuznými samozrejme bez filmovej kamery, bez publika. Prečo to Koszałka robí prostredníctvom svojej sestry takto verejne? Prečo komplexy, traumy a deficity v rodinných vzťahoch prevetráva pred filmovým publikom? (celý článok)
Magistri dokumentu
Diplomovaní dokumentaristi na štartovej čiare, alebo sedem statočných
...na prvý pohľad ťažšie to môžu mať tí, pre ktorých schopnosti presadiť sa v tlačenici nie sú prirodzenou a samozrejmou výbavou ich osobností, hoci by aj boli akokoľvek tvorivo invenční a talentovaní. Tu je každá rada drahá, ale možno pomôže aspoň skromné povzbudenie, že (obzvlášť) dokumentárny film má zmysel robiť aj vtedy, keď o jeho tvorcoch nepíšu na titulných stránkach kultúrnych príloh, keď sa z festivalov nevracajú s vavrínmi, keď ich dokonca na mnohé festivaly ani nevyberú... (celý článok)
Trpezlivé oko stále bdelé
Rozhovor s Kazimierzom Karabaszom o reči a zmysle dokumentárneho filmu
"Už po troch záberoch je vidieť, či je niečo „skonštruované“, vsugerované, vnútené, zmanipulované – to je hneď jasné. Filmov, vychádzajúcich z takýchto metód je tak mnoho, že ľudia nielen že prestávajú vnímať falošné tóny, ale v určitom zmysle im začína byť už všetko jedno, myslia si: je to tak, veď hrdina to tak nejako povedal. Polopravdu či „štvrťpravdu“ ukrytú v intonácii hlasu, v reči, v konštrukcii vety diváci čoraz častejšie „zbaštia“. To preto, že televízia prináša obrovské množstvo jednoduchých reportáží, ktoré pracujú spomínanými postupmi, pretože autori nemajú čas na pozorovanie..." (celý článok)
Arsy – Versy
Dokumentárny film o matke a synovi
„Veď na ňom vidíš, že je schopný!“, odpovie si matka hneď v úvode filmu mimo obraz, keď sa s určitými obavami zamýšľa nad budúcnosťou syna, uvažujúc o čase, keď Ľuboš zostane sám. Celým filmom sa ako ústredný motív tiahne predovšetkým určité napätie medzi matkou a synom, kontrast medzi očakávaniami rodiča a „bláznovstvom“ dospelého dieťaťa. Katalyzátorom, životným východiskom i filmovou pointou je napokon ich vzájomný láskyplný vzťah. Ale z citov sa tu nevytĺka kapitál, tvorcovia „netlačia na pílu“. Ten film je však aj o ďalších témach... (celý článok)
Dokumentárny film ma formuje
Nakrúcanie dokumentov ako autoportrét. Rozhovor s Jarom Vojtekom
"Prevládajúce trendy v súčasnom dokumente sú pre mňa priveľmi ďaleko od pravdy. Ja sa snažím byť pri nakrúcaní čistý a úprimný, ako sa najviac dá. To je pre mňa dokumentárny film. Pravdaže, nie je jednoduché natočiť niečo autentické, zachytiť niečo, čo sa prirodzene odohráva pred kamerou, chce to veľa námahy a trpezlivosti. Nie je to moderné, či skôr sa to neveľmi nosí. Lenže ja verím, že práve autentický typ filmu prežije..." (celý článok)
Prvé Štyri zimné živly, Banská Štiavnica 2012
Keď sa leto opýta...
Možno je to len náhoda, ale Zimný filmový seminár 4 živly svojimi filmami rámcovali súrodenci Šulíkovci. V piatok večer na Šobove to bol Cigán staršieho z bratov – Martina a v nedeľu podvečer v Art Café prehliadku uzatvárala projekcia dokumentu Mareka Šulíka Cigarety a pesničky (dokumentaristický pohľad na spoluprácu rómskych a nerómskych hudobníkov), po ktorej nasledovala ešte prezentácia nového projektu OZ Žudro, venovaného modernej rómskej hudbe - Neve Giľa (Nové piesne). (celý článok)
Magyar Filmszemle 2011 - 2012
Výrazný prepad, kontinuita zachovaná
Kým atmosféru ulíc Budapešti počas posledných ročníkov už pachuť krízy viditeľne poznačila, zatiaľ za múrmi festivalového kina sa ešte odohrávali pomerne opulentné sviatky maďarského filmu. Lenže tomu už je koniec, minulý rok nastal zásadný zlom. A čo sa vlastne stalo? Nuž, boli parlamentné voľby. V ich dôsledku nastala generálna výmena garnitúr, prebehla naprieč celou spoločnosťou, národnú kinematografiu nevynímajúc, akokoľvek bola budovaná na samosprávnych princípoch... (celý článok)
V príbehoch a osudoch ľudí hľadám odpovede na svoje otázky
Rozhovor s Petrom Kerekesom o filmoch, ktoré prekračujú druhové hranice
Ja som taký bastard medzi dvoma školami, poetikami. Je to jednak taká tá hanákovská, čisto filmová, a druhou je vachkovská – spochybňujúca, akčná. Veľmi inšpiratívne sú obe tieto školy. No a prienikom týchto dvoch filozoficko-estetických systémov vznikajú moje filmy. Na jednej strane je to veľký rešpekt k protagonistovi a moja snaha robiť si srandu s ním, a nikdy nie proti nemu. Na druhej strane je to určitá nedôvera voči realite, snaha preniknúť pod jej povrch... (celý článok)
P.F. 2012
Malá priebežná bilancia...
V bilancii na začiatku roka by som si chcel radšej pripomenúť, čo všetko som v priebehu minulého roka na tie stránky priniesť plánoval a chcel, ale som to nestihol. Nechcem sa pritom za vyjavené podlžnosti ospravedlňovať, napokon už v „úvodníku“ pri štarte stránky pred dvoma rokmi som napísal, že DOKO nebude aktuálnym, spravodajským médiom, ktoré operatívne reaguje na dianie a udalosti vo svete dokumentu... (celý článok)
Nesvatbov
Skonštruovaný mediálny obraz a riadený ohlas jedného dokumentu
Akokoľvek to znie ako floskula, je to tak: rok sa s rokom zišiel, na dvere klope opäť jeseň - a tiež jihlavský festival - bude to ročník už pätnásty, jubilejný. No a práve v týchto dňoch odvysielala Česká televízia (dvojka) v programovom okne Český dokument film Eriky Hníkovej Nesvatbov, ktorý pred rokom v Jihlave otváral ročník štrnásty. Vo veľkej sále jihlavského Domu kultúry sa vtedy za účasti autorky konala slávnostná svetová premiéra titulu. Napíšem to otvorene, bol som tým filmom vtedy na premiére sklamaný, ba i znechutený. (celý článok)
Krakov 2011
Druhý dych tradičného festivalu
Nový a moderný je výtvarný a komunikačný koncept - na reklamných plochách dominujú výrazné portréty niektorých protagonistov. Sú citované z filmov a doplnené sú tiež fragmentami replík z týchto diel. Tak trochu podivuhodné slogany oznamujú: „Teraz chcem žiť ako chlap“ , alebo „Necítim sa na to, že mám 60“, alebo „Mám niečo zvláštne v sebe“ alebo „Jednoducho povedz, čo vidíš!“ Nie všetko je bez znalosti obsahu jednotlivých filmov okoloidúcim z takejto propagácie jasné, ale o to zrejme ani nešlo. V každom prípade zvolená vizuálna komunikácia zaujme, vzbudzuje zvedavosť, vyvoláva záujem. (celý článok)
Life in a Day
Globálna symfónia jedného dňa
Končí sa prvá dekáda nového storočia, v aktuálnom kultúrnom, komunikačnom a technologickom prostredí vzniká impozantná symfónia epochy. Je to kolektívny videoportrét jediného dňa, 24. júla 2010, iniciovaný a následne šírený prostredníctvom internetu. Život jedného dňa, dvadsiatich štyroch hodín, ktoré by mali vystihnúť súčasný svet. V mnohom je nová filmová „symfónia“ jedinečná, originálna, no zároveň je aj konvenčná, opakuje viaceré schémy podobných tvorivých predsavzatí z minulosti. (celý článok)
Kino na hranici/Kino na granicy 2011
13. ročník filmovej prehliadky v Cieszyne a v Českom Těšíne
Bolo by možné si pravda predstaviť aj trochu odvážnejší a otvorenejší prístup k dokumentárnej tvorbe, ale v konečnom dôsledku by sa to zrejme vymykalo overenému a legitímnemu dramaturgickému profilu prehliadky. Těšín naozaj nemusí a nemá suplovať selektívnu platformu v takmer neprehľadnom mori produkovaných dokumentov súčasnosti. A napokon v prospech Kina na hranici jednak hovorí napríklad aj zaradenie pozoruhodného Ostrochovského dokumentu Iľja do programu (celý článok)
DOCsk 2011
Festival dokumentárnych filmov v Košiciach
Košický festival pripravovala skupina mladých ľudí a hoci zrejme nemajú väčšie predchádzajúce skúsenosti s podobnými podujatiami, nemožno im uprieť invenciu a angažovanosť. Zaujala predovšetkým snaha o konkrétnu dramaturgickú profiláciu podujatia. Podobne ako napríklad v Jihlave, aj v Košiciach v dokumentárnej tvorbe zdôrazňujú a pred prežitými konvenciami a televíznou konfekciou uprednostňujú jednoznačný a jedinečný autorský prístup (celý článok)
Malaccal teljes (Full of Greas)
Nielen Plno masti, ale aj humoru, empatie a optimizmu. V maďarskom dokumente o hrdých Rómoch
Ten film je okrem iného aj zábavný. Ale nie preto, že by si to nasilu prial a do titulu smiešno zvonku umelo vnášal jeho tvorca. Humor, optimizmus a pozitívna energia sú prirodzenou súčasťou života viacerých protagonistov filmu, najviac však hlavného hýbateľa udalostí – útleho Róma v stredných rokoch, čo sa volá Lajos Balogh. Býva v dedine Vajszó v regióne Ormánság (v najjužnejšej maďarskej župe Baranya), čo je jedna z najchudobnejších maďarských oblastí, s 80% nezamestnanosťou (celý článok)
Ako bolo v Těšíne/Cieszyne?
Krátka filmová impresia
Ako bolo v Těšíne/Cieszyne a ako sa darilo dokumentom, si môžete na DOKO prečítať v dvoch článkoch. Prejdime však teraz od slov k obrazom. A k zvukom. Pozrite si prosím krátku filmovú impresiu z 12. ročníka festivalu Kino na granicy/na hranici. V dňoch 28.4. až 3.5. 2011 sa v sympatickom Cieszyne/Českom Těšíne koná už 13. ročník festivalu Kino na granicy/hranici. DOKO bude pri tom, tešíme sa do Těšína/Cieszyna! (celý článok)
Päť minút (a čosi) z jubilejného festivalu...
Krátka filmová impresia
O jubilejnom Krakovskom filmovom festivale nájde čitateľ na stránkach DOKO pomerne dosť textov, publikoval som ich ešte minulý rok v lete. Pomaly už klope na dvere ďalší ročník festivalu (bude sa konať 23.5. - 29.5.2011), no až teraz (marec 2011) som sa dostal k spracovaniu záberov, ktoré som z atmosféry 50. ročníka nakrútil. Venujte im prosím päť minút (a pár sekúnd), pozrite si krátku filmovú impresiu z podujatia (celý článok)
Drnovické catenaccio aneb Cesta do pravěku ekonomické transformace
Hravá publicistika, v štylistickom zlepenci a v nízkom rozlíšení...
Z úvodných leteckých záberov filmu je hneď jasné, aký obrovský pomník v podobe megaštadiónu v strede dediny tu epocha zanechala. Z dramaturgického hľadiska teda o fenoméne vidieckeho futbalového velikášstva, ktorému sa obzvlášť dobre darilo v živnej pôde výdatne hnojenej výdobytkami počiatočnej ekonomickej transformácie, je určite opodstatnené nakrúcať práve v Drnoviciach. Ako však prakticky na to, pokiaľ majú tvorcovia ambície prekročiť horizont publicistickej analýzy či investigatívy (s jej limitmi a s filmovým „prekliatím“ v podobe hovoriacich hláv a vševedúceho komentára)? (celý článok)
MFDF Jihlava 2010
Odraz aktuálnych premien dokumentu v podobe festivalu na Vysočine
Keď trochu odstúpime od bezprostredných vášní polemiky o festivale, z perspektívy nadhľadu uvidíme, že tu ide vlastne aj o meritórnu diskusiu o dokumentárnom filme samotnom, o jeho súčasných podobách a premenách. A to je zaujímavá, vzrušujúca téma. A diskusia o nej, hoci aj ústiaca do polemiky, niekedy aj trošku vášnivej, je vlastne dobrá, prospešná vec. Dôležitá, nevyhnutná. Lebo dokument sa zmenil a mení sa, pričom niektoré jeho „tradičné“ princípy sú zároveň ťažko spochybniteľné... (celý článok)
Vše pro dobro světa a Nošovic
Dokument, ktorý v protiklade k svojmu názvu vyvoláva skôr klasickú otázku: qui bono?
Problematické vytváranie argumentov žiaľ nachádzame vo filme viackrát. Napríklad v príbehu mladého revoltujúceho zamestnanca. „Ondřej Franek za námi přišel sám od sebe uprostřed natáčení. Řekl mi, že musí o podmínkách v Hyundaii promluvit, protože nesnese nespravedlnost. Jeho odvaha ho stála místo,“ tvrdí autor filmu v rozhovore. Lenže Ondřej vo filme o pracovných podmienkach vlastne nič podstatného nepovie... (celý článok)
Návraty Mariana Marzyńského
Nielen o úspešnom dokumentárnom debute Návrat lode, ale aj o súčasnom dokumentárnom filme hovorí Marian Marzyński
Režisér Marian Marzyński od konca šesťdesiatych rokov žije v zahraničí a hoci sa za posledných štyridsať rokov do rodného Poľska vracal takmer pravidelne , jednak bol tohtoročný návrat do Krakova niečím zvláštny. Nielen pod vplyvom spomienok na miesto svojho debutového triumfu, ale nepochybne aj na základe čerstvých dojmov z najnovších filmov, ktoré ako predseda poroty medzinárodnej súťaže dokumentov videl vo festivalovej sekcii, nám spontánne a neformálne porozprával niekoľko svojich postrehov na tému premien dokumentárneho filmu. (celý článok)
Mein halbes Leben
Nepresvedčivý autobiografický obraz o životnom zlyhaní v tridsiatke
Marko Doringer pochádza z hornatého kúta Rakúska, ale už desať rokov žije v Berlíne. Nedokončil štúdiá a pohybuje sa vo filmovej branži. Podľa vlastných slov je filmárom, ale nedozvieme sa, čo to v skutočnosti znamená, čo, či pre koho nakrúca. Podľa vlastných slov sa mu dosiaľ viedlo skvele, život si užíval. Lenže dosiahol tridsiatku, stratil prvý zub – stoličku, a na prahu „kristových rokov“ sa odrazu dostavila depresia. Začne pátrať po jej koreňoch. S kamerou v ruke sa vracia do rodného Rakúska, vyhľadáva svojich rovesníkov, priateľov, s ktorými sa stýkal pred desaťročím, chce zistiť, ako sú na tom oni. (celý článok)
Krakov 2010
Jubilujúci festival, na ktorom prehovárajú nielen hovoriace hlavy...
...už v názve svojho článku vyslovil nad jedným z najstarších filmových festivalov v Strednej Európe nemilosrdný ortieľ: Nuda a konzervativizmus. V texte Bielenia okrem iného píše: „Sú chvíle, kedy sa mi zdá, že sa Krakovský filmový festival stane moderným, do budúcnosti orientovaným filmovým podujatím. No potom sa ocitnem na niekoľkých predstaveniach, ktoré ma opätovne utvrdzujú v presvedčení, že je to jeden z najkonzervatívnejších festivalov v Poľsku“. Ako je to teda naozaj? (celý článok)
Dokumentárny film existuje
Nudný život v dokonalom svete na sever od Kalábrie?
...aj v blahobytnej časti sveta, kde sa na rozdiel od problematických končín našej planéty nezvádza každodenný tvrdý zápas o živobytie, či dokonca o holú existenciu, aj tam prináša život ľudí množstvo spoločenských otázok a osobných problémov, ktoré môžu byť východiskom zaujímavých tém dokumentárnych filmov, nielen námetom publicistickej analýzy. Pravda, výstižných a pôsobivých dokumentárnych filmov o človeku našich čias a v našich končinách nebolo veľa ani v programe festivalu. (celý článok)
Bol som pri tom
Sila obrazov, alebo zopár „príležitostných myšlienok“ o možnostiach a limitoch ich pôsobenia, prenosu a šírenia
...fotoaparáty„cvakali“ a videokamery (či aspoň mobilné telefóny) „vrčali“ všade, kde som nakrúcal. Masívne prípravy v uliciach mesta v sobotu zaznamenávali nielen početné štáby profesionálnych žurnalistov, ale aj desiatky laických autorov na každom kroku: pri Katynskom kríži, na Grodzkej, na Rynku, na veľkom voľnom priestranstve – na Bloniach... (celý článok)
Karabasz 80
Čo si so sebou vezieme...?
"...s cirkusákmi sme si zvykli na seba veľmi rýchlo. Ale vedeli sme, že nemôžeme byť veľmi dotieravými návštevníkmi. Naša kamera (dobový Arriflex, vrčiaci ako továrenský sústruh) tvorila stále napätie, ktoré marilo akékoľvek pozorovanie. V celom filme sme teda použili objektívy o dlhších ohniskových vzdialenostiach (120, 135 aj 180 mm), ktoré nám umožnili pracovať z určitej vzdialenosti, nikoho sme tak už našou prítomnosťou neuvádzali do rozpakov. Počas nakrúcania sme sa priučili tomu, čo bolo aj dovtedy dôležitým postulátom, ale dosť abstraktným: diskrétnosť práce štábu. Začali sme tiež rozumieť, ako dôležitá je tá akoby samozrejmá vec: trpezlivosť počas pozorovania ľudského správania sa.“ (celý článok)
Mám rád emocionálne filmy
Film nemusí byť dokumentárny ani hraný, ale dobrý. Rozhovor s Mirom Remom
„Po Studenom spoji som nechcel točiť ďalší film, ktorý je smutný, v ktorom sa vyskytuje brutalita. Je toho naokolo stále veľa, uznávam, ale v dôsledku toho ako keby sa dobro načisto vytrácalo z dokumentov. A potom, všade v tých dokumentoch je prítomný taký ten uštipačný výsmech, iróna, sranda z hrdinu, že keď on je lúzer, tak my sa smejeme, lebo my sme tí lepší. V mojom filme spoznáva divák zdanlivého blázna, zisťuje však, že hoci ide o zvláštnu osobnosť, plnú bláznovstva, ten človek nie je blázon...“ (celý článok)